Nightmare |Avengers AU|

15. Sila priateľstva

Zavriem oči a čakám na najhoršie. Na prstoch však pocítim jemné šteklenie. Otvorím oči a pohľadom zablúdim k rukám.

„Nie, to ty mi prepáč Peter,“ poviem. Rukami, okolo ktorých sú splete výbojov odstrčím Petra od seba. Pištoľ padne na zem a Peter odletí na druhú stranu miestnosti. Okolo mojich rúk sú stále fialové vlásky, ale po chvíli vyprchajú.

Výťah sa otvorí a vyletí z neho Tony. „No vidíš, nebolo to až také ťažké,“ povie Tony. Zamračím sa a snažím sa pozbierať posledné kúsky výboju. V rukách vytvorím filovú guľu, ktorá svieti a hodím ju po Tonym.
Tony ledva, ledva uhne. Na tvári mu tróni obrovský úsmev. „Nevyškieraj sa,“ poviem a pohrozím mu prstom.

„Ako si to urobila?“ spýta sa Tony. „Prišlo to samo,“ pookrejem. „Skús to znova,“ povie Tony. Vrhnem naňho zabijácky pohľad. „Neboj, tentoraz sa ťa nikto nepokúsi zabiť. Ale nabudúce už by mohlo ísť o život a nemusel by to byť len tréning,“ povie dôležito.

Zhlboka sa nadýchnem a na chvíľu zavriem oči. Otvorím ich a sústredím sa. Okolo prstov sa opäť objavia malé vlásky, blikajú na fialovo, ale moc dlho nevydržia. Takmer hneď zmiznú.

„Spomeň si ako si to spravila predtým,“ povie Tony a zvraští obočie. „Lenže ja neviem, prišlo to tak samo,“ poviem jednoducho. „Dobre teda. Na dnes stačilo,“ povie Tony a rozíde sa k výťahu.

Vedľa neho sedí Peter a má v rukách tvár. Keď Tony odíde, podídem k Petrovi a čupnem si. „Peter, si v pohode?“ spýtam sa a chytím ho za rameno. Zdvihne ku mne pohľad.

„Hails nehnevaj sa,“ povie potichu. „Nehnevám,“ poviem a usmejem sa. „Prečo sa nehneváš? Mala by si ma nenávidieť,“ povie. „Veď to je nemožné, si super chalan,“ poviem. Peter sa krivo usmeje. „Mohol som ťa zabiť,“ pošepne. „Ale neurobil si to,“ poviem a pohladím ho po ramene.

„Čo keby sa ti to nepodarilo. Mohla si byť mŕtva,“ povie Peter. „Už o tom nehovorme,“ poviem a postavím sa. Potiahnem za ruku aj Petra a spoločne nastúpime do výťahu.

„Čo keby sme šli von?“ spýtam sa. Peter len prikývne hlavou a usmeje sa. Nastúpime do výťahu a ja ho objímem. Vystúpime na poschodí s izbami a každý sa poberie do svojej.
U mňa na posteli stále leží Pietro s knihou. „Ahoj,“ povie keď vojde. Nedá mi to. „Nemáš svoju izbu?“ spýtam sa.
„Nechceš ma tu?“ spýta sa. „Tak som to nemyslela. Ja len že prečo si tu,“ poviem rýchlo, kým nad tým začne jeden z nás až príliš rozmýšľať. „Páči sa mi tu. A keď nie som s tebou, chcem byť v tvojej izbe,“ povie, zloží knihu a sadne si. Prisadnem si k nemu. „Jasné,“ poviem.

„Stalo sa niečo?“ spýta sa. Prehrabnem si vlasy, ktoré sú už viac rozpustené, ako v cope. „Nie, všetko je v pohode,“ nahodím úsmev číslo tri a opriem si oňho hlavu. „Neverím ti,“ povie Pietro a pohladí ma po pleci.

„To je dobre. Asi,“ poviem. „Tréning bol náročný,“ dokončím a pretriem si oči. „Čo sa stalo Hails?“ spýta sa Pietro a stisne mi ochranársky rameno. „Nič závažné, len ma Peter skoro zabil,“ poviem ticho. Dobre však viem, že to počuje.

„Čože?!“ zvýši Pietro hlas a otočí ma k nemu. Pozerá mi do očí, obočie má skrčené. „Bol to len tréning, neplánoval ma zabiť. To plánoval Tony,“ vysvetlím. Pietro nadvihne jedo obočie.

„Tak veľmi chcel, aby som mu ukázala schopnosti, až ma k tomu musel donútiť takto,“ poviem. Pietro mi zahladí neposušný vlások za ucho. „To nemôže robiť,“ povie. „Práveže áno,“ poviem. „Nepamätáš?“ ukážem na krk.

Flashback

„Priradíme ťa k Avengerom. Si dobrá v boji. Budú ťa potrebovať. Tá kapsula je prevencia. Ak by si sa rozhodla neposlúchnuť, kapsula sa roztrhne pomocou jedného ťuknutia na displeji,“ povie a ukáže mi mobil s obrázkom tlačítka, ktoré sa dá asi reálne stlačiť.

End of flasback

Pietro prikývne. „Aj tak. Asi mal len zlý deň. Tony by toto neurobil. Teraz patríš k nám pamätáš,“ povie Pietro a upokojujúco mi hladí líce. Usmieva sa. Ja už nie som tak napätá a tak sa zmohnem aj ja na úsmev. Tentoraz číslo jeden.

Pietro sa nakloní a pobozká ma. Bozk mu ochotne opätujem. Keďže sedíme na posteli, nie je to nejak obzvlášť pohodlné. Po chvíli sa odtiahneme a obom nám na tvári sedia úsmevíky.

„Sľúbila som Petrovi, že ho vezmem von. Cítil sa zle,“ poviem. „Jasné,“ povie Pietro a viditeľne mu klesne nálada. „Nežiarli,“ žmurknem a prejdem ku skrini. „Nemôžem si pomôcť. Kradne mi ťa,“ povie Pietro a sleduje ma.

„Sme kamoši,“ poviem a žmurknem. „Vždy to začína len kamarátstvom,“ povie Pietro. Vyzlečiem si tielko a oblečiem si tričko s nápisom. „Ty si debil,“ zasmejem sa. Pohne sa vzduch a Pietro stojí za mnou. „To možno hej, ale nekradnem niekomu priateľky,“ povie a objíme ma zozadu.

„Veď Peter nekradne, on je slušný chlapec,“ poviem a vytiahnem si rifle. Odtlačím od seba Pietra a prezlečiem si tepláky. Keď som prezlečená, otočím sa k Pietrovi. „Len aby,“ povie Pietro s úškrnkom a v zlomku sekundy už je opäť na posteli a číta knihu.

Rozpustím si vlasy a opúšťam izbu. Pozriem sa na svoje ruky. Mám len taký pocit, alebo fialová ustupuje. Asi to bude len pocit. Kráčam po chodbe a zaklopem Petrovi do izby.

„Hneď!“ ozve sa spoza dverí. O pár minút vyjde von v rifloch a tričku. Usmejem sa. „Tak poďme Spidey,“ poviem nadšene a potiahnem ho za ruku z Avenger Toweru.

Peter sa na mne len zasmeje, ale nasleduje ma. Prechádzame sa po Brooklyne, zastavíme sa na kávu a vezmeme si ju so sebou do parku. „Lepšieho kamaráta som si priať nemohla,“ usmejem sa na Petra. Ten mi úsmev opätuje a objíme ma okolo ramien.

Snáď ste do teraz nepomreli od zvedavosti :D aj keď, čo si namýšľam, veď to nebolo až tak napínavé minule :DD lúbilo sa? Napíšte názorčeky do komentárikov. Kedy dáme z Maple?