Cursed BY Wings | SK

Kapitola Druhá

Dva roky po svadbe splodili chlapčeka, karamelové očká a tmavé vlasy, zdedil po svojom otcovi, ktorý bol celý bez seba, že jeho dieťa je po ňom. Venovali mu obrovské rozmeri pozornosti.

Keď malý Matteo dosiahol osem rokov sa narodilo dievčatko. Najprv boli z nej dosť zmätený, oči zeleno-fialové, vlasy po mamine, ale zároveň do hneda a na jej chrbte boli výrastky niečoho čo doposiaľ nepoznali.

Roky plynuli rýchlo a z malinkého dievčatka s copíkmi a podivnými výrastkami sa stala tretiačka na základnej škole s malými krídielkami, ktoré musela skrývať. Predstúpila pred tabuľu a bola pripravená sa predstaviť, keď vtom začula známi hlas. ,,To je tá bifľa o ktorej som vám hovorila!" Netrvalo dlho a známi hlas rozoznala.

Bola to Ashley, šikanovala ju v prvej triede a nebola sama, keďže už v prvom ročníku bola populárna. Chvíľu stála pred tabuľou a dúfala, že to tu nebude rovnako. Netrvalo dlho a spustila sa po nej vojna papierikov. Ona si len zakrívala tvár rukami, keďže to už neboli len papieriky, ale aj zošity, učebnice a podobné predmety.

So slzami v očiach utiekla do šatne a sadla si na lavičku, kde zo seba všetko vypustila plačom. Akurát zvonilo na poslednú hodinu, čož jej bolo jedno, keďže okolo seba nič nevnímala, iba to aby konečne prestala plakať. Vtom ucítila na svojej hlave neznámu ruku, zdvihla hlavu a vedľa nej sedel bledo-hnedovlasý chlapec s páskou cez čelo. ,,Džeky čen." Povedal posmešne a prstom ukázal na svoje čelo, hral sa na debila a dúfal, že ju to rozosmeje. Aj keď ju nepoznal mu jej prišlo ľúto.

Ona chvíľu na páskou pozerala a aj keď nemala poňatia čo sa snaží naznačiť sa začala sa smiať, ten výraz a ten hlas ktorý pritom urobil. Nikto by neodolal smiechu. Utrela si slzy, už to neboli slzy smútku, ale smiechu. ,,Si vtipný." Povedala s veľkým úškrnom a stále miernym smiechom. ,,Som rád." Usmial sa na ňu. Ešte chvíľu tam ostala šťastná atmosféra ale prekazil ju tým,že sa jej začal vypytovať.

,,Ty sa poznáš s Ashley?" Spýtal sa zaujato. ,,No, áno..." Sklonila hlavu. ,,Urobila ti niečo?" Spýtal sa skôr starostlivo, ona však neodpovedala. ,,Šikanovala ťa?" Zamyslel sa, prikývla hlavou a pohľadom prepaľovala zem. Začala potichu fňukať, mala opätovnú chuť plakať.

,,Ale náhodou si super." Povedal a viac sa ku nej prisunul. ,,Neplač..." Povedal zosmutnelo a stisol ju. ,,Chcela by si byť moja kamarátka?"