9.Kapitola

175 14 0
                                    

Na druhý deň ráno, David  s Oliverom rýchlo pobalili všetky veci. Vysadli sme na ťavy a rýchlo sme išli smerom na západ. Vedel som že teraz bude už len malá šanca že nájdeme ďalšiu oázu čo najskôr. Šťastie bolo ak sme našli dosť veľký kaktus. Vždy keď sme jeden našli Oliver doňho vyrezal dierku z ktorej vytekala sladká kaktusová voda ktorú sa snažil nahromadiť do ostatných dvoch fliaš. Asi tak po 2 hodinách, nám dali trochu bielo lesklých krištálikov, nedôverčivo som sa na nich pozrel ,,Zjedzte to. Je to soľ. Pomôže vám udržať si v tele viacej vody." povedal nám Oliver a sám si trošku dal. Potom ponúkol aj Davida ten sa naňho usmial a aj on zjedol tú troch soli. Sabri neváhala a rýchlo zlizla soľ z Oliverovej ponúkanej ruky a prehltla. Rozhodol som sa im dôverovať a tiež som zlizol z Oliveroj ruky krištáliky soli. V ústach sa mi malé krištáliky začali rýchlo rozpúštať. Bola to pre mňa nová a celkom neznáma chuť ale bola príjemná. Opatrne som prehltol. Po ďalších troch hrozne vyčerpávajúcich dňoch nám David oznámil ,,Už sme asi tak v polovici púšte a budeme musieť prejsť najmenej ďalších 30 kilometrov." Sabri po tejto vete zastonala a Lunis jej odpovedal ,,Neboj sa už aj ja mám toho dosť ale čím skôr túto púšť prejdeme tím skôr budeme doma." Sabri sa na mňa slabo s vďačne usmiala, bola unavená ako my všetci.

Moon lion boy x boy SkWhere stories live. Discover now