Obliekla som si čierné kraťasy zdobené čikpou bielej farby na vreckách.K tomu som doladila biely top bez potlače a rozpustila si čierne vlasy.Namaľovala som sa iba jemne a prehodila si tašku cez rameno.Vybrala som sa do kuchyne odkiaľ som počula hlasy a smiech až hore.Bolo mi jasné kto ma tam čaká.Tak som sa už dopredu psychicky pripravila a naplánovala si v hlave svoje správanie.Vošla som do miestnosti s nevýrazným pozdravom a tašku z ramena hodila do rohu izby.
Mlčky som sa presunula k linke a začala si chystať raňajky.Úplne som ignorovala ich prítomnosť a potichu si pospevovala svoju obľúbenú pieseň.Do rytmu som celkom nevedome jemne krútila bokmi a sypala cerálie do misky.
,,Hej Aiden!"počula som bratové okríknutie a zároveň pristátie jeho ruky na Aidenovej hlave.Sama pre seba som sa usmiala.Aspoň niekto ho udrel keď som nemohla ja.
,,Prestaň s tým."zavrčal Simon a ja som popravde nevedela na koho hovorí.
,,Myslíš mňa?"otočila som na neho nechápavo.
,,Nie!"zavrčal na mňa podráždene hodil a varovný pohľad na Aidena.
Radšej som iba mykla ramenami:,,Upokoj sa."zasmiala som sa a presunula sa k nim spoločne s miskou plnou jedla.
,,Ako sa mám upokojiť keď ti kurva pozerá na zadok a pred mojími očami!"vyprskol a rozhodil rukami.
Hneď ma zaliala červeň.Neubránila som sa pohľadu na Aidena,ktorý vôbec nepopieral obvinenie môjho brata.Samozrejme mi to lichotilo ale...nikto nepozná dievča,ktorému by Aiden na zadok nepozeral.
,,Provokovala ma."obhájil sa nakoniec.Iba som pretočila očami a odišla aj s jedlom do obývačky.Nemala som potrebu byť tam s nimi.
▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫
,,Keďže sa blíži koniec školského roka niečo som si pre vás pripravila."oznámila nám profesorka krátko pred koncom hodiny.Zatiaľ čo sa snažila nájsť nejaké papiere vo svojich dokumentoch v triede sa strhla diskusia.Každý chcel vedieť čo si mohla pre nás pripraviť.Väčšina maximálne naivných študentov dúfala vo výlet.Najlepšie pekne ďaleko od školy a na čo najdlhšie.Ja som ju ale poznala očividne lepšie.Hneď ako vypustila zo svojich tenkých pier tú vetu bolo mi všetko jasné.Pripravila si pre nás možnosť opraviť si známky.Čím ma čakalo robenie debilných výskumov alebo spisovanie zaujímavosti o tučniakoch.Takto stupidné nápady mala totiž iba táto profesorka.
,,Ach konečne.Tu to mám."zasmiala sa zahanbene a ja som neoodolala prekrúteniu očí.Tuším sa mamine varovania raz naozaj vyplnia a oči mi tak ostanú.Vždy ma týmto spôsobom strašila keď som bola malá.Nikdy som ju ale nebrala príliš vážne.Bol to môj zlozvyk od škôlky no a ťahal sa so mnou ďalej životom.
Profesorka si jemne odkašľala aby na seba upriamila pozornosť triedy.Musím uznať,že sa jej to z väčšej časti podarilo.No a to bol v našej triede obrovský úspech.
,,Takže ako som už spomínala blíži sa koniec roka."začala svoj určite vopred premyslený a nacvičený monológ pred zrkadlom.Ja som si však nemohla odpustiť uštipačnú poznámku:,,Máme ešte viac ako mesiac."odfrkla som si hľadiac jej priamo do očí.Áno chcela som ju týmto spôsobom vyprovokovať.Istým spôsobom mi tieto hry dodávali sebavedomie a určitý pocit zadosťučinenia.Bola to taká moja potreba hrať sa na bezcitnú a drzú rebelku.Avšak tí čo ma lepšie poznali vedeli veľmi dobre aká som vždycky bola.
,,Slečna Cloud..."moje priezvisko iba zťažka pretisla cez hnevom zaťatú sánku a pokračovala:,,...nikto sa vás na váš názor nepýtal."odsekla nabrúsene a znovu sa pozrela do papiera,ktorý jej hovel v rukách.
,,Prepáčte paní profesorka máte pravdu nemala som si dovoliť povedať svoj názor."zatiahla som ironicky a sledovala ako zomkla pery.Na moje ústa sa predral víťazný úškrn keď začala naberať červenú farbu v tvári.
,,Päť...štyri...tri...dva...jedna."začala som nahlas odpočítavať keď po mne šibla vražedným pohľadom.
,,Čo tu počítate,Sky?!"zvrieskla na mňa až pár jej slín z úst dopadlo na žiačku sediacu pred ňou.Vtedy som naozaj nechcela byť na mieste toho dievčaťa.
,,Odhadla som váš výbuch hnevu priam excelentne."zaškerila som sa na ňu pobavená touto mojou hrou.
,,Von!!!!"zvrieskla ukazujúc na dvere vedúce von z triedy.
Otrávene som pretočila očami a zbalila si veci.S taškou ľahostajne prehodenou cez práve rameno a unudeným výrazom som kráčala k dverám.Zacítila som na sebe pálivý pohľad a tak som sa pozrela tým smerom.Bol to Aiden sediaci vzadu.S jemným úsmevom nadomnou krútil hlavou a ukazoval palec hore.Ukázala som mu prostrednik sprevádzaný žiarivým úsmevom a pozrela späť na profesorku.
,,Čo si to stále dovoľujete odchod do riaditeľne!"zajačala a znovu vyprskla pár slín.
,,Odporúčam návštevu kurzu sebaovládania."veselo som sa rozosmiala no už radšej zdrhala z triedy.Jej výraz jasne hovoril za všetko.Mala ma chuť zabiť.Na chodbe som sa ešte pekne rozosmiala a dopriala si čas na rozdýchanie.Hodinky ukazovali za päť dvanásť.Nemohlo to mať lepšie načasovanie.Mala som päť minútový náskok pred ostatnými na obed.Tašku som si zamkla v skrinke a pomalým krokom si to mierila na obed.
▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫▫
Ani som sa nenazdala chodbami sa ozýval zvonček a študenti sa začali hrnúť k jedálni.Sakra nemala som zachádzať ešte na tie toalety.Moje rozhodnutie sa už ale nedalo zmeniť.S povzdychom som si utierala nedávno umyté ruky a zamýšľala sa.Trochu som to totiž nedomyslela.Vďaka môjmu výstupu som nemala potuchy aký projekt nám to nakoniec zadala.Vedela som,že si to budem musieť čo najskôr od niekoho zistiť.Posledný krát som sa obzrela v zrkadle a spokojná vyšla na chodbu.Na okolo sa ozývalo búchanie kovových skriniek a hlasná vrava.Jedného by z toho aj rozbolela hlava.Radšej som sa teda sustredila na presun pomedzi ostatných študentov do jedálne.Úspešne som sa zaradila do radu na obed a nezabudla sa obzerať okolo.Dúfala som,že by som snáď mohla niekde zahliadnuť Stellu.Na moju smolu už vtedy asi bola v jedálni.
,,Dnes je vraj prívarok."počula som dievčatá predomnou ako zúfalo fňukaju.Uznávala som im to ale.Výnimočne teda.Prívarky v našej škole znamenali po väčšine bielu grcku s pekne hnusnou fašírkou v strede.Aj napriek tomu som sa ale nenechala odbiť.Kto mohol vedieť možno to nebude katastrofa ako to býva takmer vždy.Rad sa posúval a môj hladný žalúdok bol len rád.Akoby som mala šancu sa tu niekedy poriadne najesť.V duchu som sa zasmiala keď som konečne prišla na rad ja.Na červenú tácku s tanierom mi surovo špliechla kuchárka ten blivajz a podala džús v krabičke.Ten džús bol mojou výhrou.
,,Milé."utrúsila som ironicky a nezabudla si odfrknúť smerom k paní v bielom.Tá rybárska sieťka na hlave po mne hodila škaredý pohľad a ja som sa už radšej pobrala preč.Vážne som nepotrebovala si pohnevať ešte aj kuchárky.Nie dosť ako hnusne to chutí ešte by mi do toho jedna vždy s radosťou pár krát aj pľuvla.
Kráčala som pomedzi preplnené stoly keď na mňa niekto začal volať:,,Hej Sky...Sky!"vrieskal ten pometenec.Samozrejme som si hneď priradila hlas k tvári.
,,Čo chceš,Aiden?"zastala som pred ním s poriadne otraveným tónom.
Nech si chlapec o sebe nemyslí ešte viac ako už má vo zvyku.Teda akoby to ešte bolo možné.
,,Profesorka mi ťa pridelila ako spolulolegyňu na projekt."zaškeril sa na mňa provokačne.Nahnevane som stláčala okraje tácky prstami ako aj sánku a neveriacky na neho hľadela.
,,To sa mi snáď sníva."zavrčala som.
Dostávalo sa mi neskutočného nutkania niečo od zlosti roztrieskať na márne kúsky.
,,Ja viem,že som pre teba ako sen,Sky no...vieš ale tak verejne?"vyškerený ma provokoval a vo mne to len viac a viac kypelo.Môj výbuch sa blížil a on tomu nepomáhal ani malinko.
Tí jeho poskoci čo s ním sedeli za stolom spustili vlnu smiechu a uznanlivé piskania.
,,Zlatíčko..."zatiahla som ironicky s pobavenym smiechom:,,Neviem kto tu o kom sníva ale ty si pre mňa jedine tak nočná mora a totálne nemehlo v posteli...no ako sa ku mne zatiaľ donieslo."svojími slovami som mu ľahko zmyla z tváre ten jeho hnusný úškľabok.Tie jeho opičky náhle stíchli a čakali čo bude ďalej.Na chvíľu sa mi zazdalo akoby celá jedáleň samým očakávaním snáď ani nedýchala.
,,Všetci dobre vedia ako chceš aby som ťa pretiahol ty trapka."vybľafol na mňa hnusne.Takmer som sa zviezla na zem s akým presvedčením to podal.Mal pravdu a ja som si to až prikruto vedela uznať.Potlačila som bolesť pri srdci do úzadia môjho vnímania a konala akosi zbrklo.Príliš spontánne som na neho prevrátila celý svoj obed aj s táckou ako bonusom.Ale...urazil moju osobu a vzal všetkú hrdosť.Aj tie zbytky čo mi nechal.Nevedela som adekvátne zareagovať.
Sledovala som ako mu ten blivajz tečie z vlasov do tváre a chcelo sa mi smiať.
,,Nažer sa prasa."štekla som po ňom a odkráčala.Videla som ako na nás každý ešte stále šokovane pozerá.
Bola som ponížená viac pred sebou ako pred ostatnými.Nikto by si nemyslel,že by jeho slová mohli byť pravdou.Nie,to sme vedeli len my dvaja.A ja som sa modlila aby tomu aj tak ostalo.
