Stúpla som si pred obrovské zrkadlo a obzerala si svoju postavu.Nikto nie je úplne spokojný sám so sebou.Tiež niesom výnimka.Iba v spodnom prádle som si stláčala svoje brucho.
,,Nie je to zlé."zaškerila som sa trochu prinútene.Medzi ukazovák a palec som stlačila malú vrstvu tuku a prižmúrila oči.Nebolo to zrovna ideálne bruško ale mohla som s ním byť spokojná.Zamyslene som si odhrnula ofinu z čela keď sa prudko otvorili dvere.Hlavou som prirýchlo trhla smerom k nim a v krku mi nepríjemne puklo.Medzi dverami stál Aiden s pootvorenými ústami a očami,ktoré behali po mojom tele.Až príliš neskoro som si uvedomila na čo tak nemo hľadel.Vypískla som pri pomyslení,že ma takto videl a hodila po ňom najbližšiu vec po ruke.Bola to moja nočná lampa zo stola.Tá nešťastnica sa roztrieskala o dvere,ktoré Aiden za sprievodu smiechu stihol zabuchnúť.
,,Ty kretén koľko krát ti mám hovoriť aby si klopal!"vrieskala som nahnevane.Rýchlo som okolo svojho tela obmotala deku a vybehla za ním na chodbu.Smial sa tam ako pomotený dobre sa nezadusil.Cítila som sa tak zahanbená a ponížená.Videl ma takto zraniteľnú takmer cudzí chlapec.Ešte k tomu najlepší kamarát môjho brata,ktorého milujem.Líca som mala červené až ma pálili a hnev vo mne sa zbieral z čoho mi skoro bublala krv v tele.
Rukou som ho celou silou udrela po hlave:,,Nesmej sa ty kretén!"kričala som no v hlase mi nápadne bolo počuť nutkanie plakať.Pri srdci ma bolestivo tlačilo a v hrdle sa mi tvorila hrča.Bolo to tak trápne.Mala som iba pätnásť a chlapec ako Aiden ma videl skoro nahú.Do oči sa mi tlačili slzy zatiaľ čo jeho smiech neutíchal.Nemyslela som vtedy na nič iné iba na dôvod jeho smiechu.Možno som nemala byť so svojou postavou až natoľko spokojná.Pretože on sa z nej smial.Niekto koho som milovala sa nevedel prestať smiať z môjho výzoru.Po tomto uvedomení som už viac nevedela urdžať slzy.S plačom som vbehla do izby kde som sa zavrela a zviezla sa na zem.Chrbtom som sa opierala o dvere a plakala tlačiac si deku k telu.
,,No taaak,Sky!"do uší mi doľahol jeho krik a buchanie do dverí.Bolo mi to jedno.Nemyslela som na nič iba na to ako moju postavu vysmial chlapec.A ešte pre mňa tak dôležitý,Aiden.Ten Aiden,ktoré moje pubertálne ja zbožňovalo.
,,Sky,otvor mi.Nemyslel som to tak."nepočúvala som ho len triasla hlavou v odmietaní jeho prítomnosti.
,,Choď preč!Vypadni!"vykrikovala som uplakaná s bolesťou zvanou odmietnutie.Ublížilo mi to viac ako som si myslela,že by mohlo.Aj hlúpa reakcia mi dokázala zatriasť bolestivo mojím krehkým srdcom.Tým malým orgánom čo sa vtedy začalo pomaly rozpadávať.
,,Prečo tu hulákaš ty idiot!"započula som bratov hlas za dverami.Malá časť mňa sa zľakla toho čo mu Aiden povie.Ale tá druhá,väčšia časť mňa pociťovala úľavu,že Aidenov hlas stíchne.
,,Ale nič."zamumlal a ešte na krátko,naposledy zaznel jeho smiech.A mojim srdcom znovu bolestivo otriaslo.
