Saturno [HP Fanfiction]

25. Moja dcéra

Hermiona trávila doobedie v škole, kde opravovala nejaké úlohy, ktoré ešte nestihla pred Vianocami. Vyučovanie nebolo, ale predsa len nemala úplne prázdniny. Okolo obeda však vždy prišla. Draco a Rhea mali v práci dovolenku až do Nového roka. Takže zvyčajne vyspávali a oddychovali.

Draco zohnal domáceho škriatka podľa jej predstáv. Volal sa Manny a Rhea si na neho zvykla veľmi rýchlo. Hemiona tiež, len Draco bol voči nemu trocha skeptický. Manny varil naozaj dobre, aj keď mu Hermiona rada pri varení asistovala. Mannymu sa to veľmi nepáčilo, lebo bol zvyknutý, že varí sám, ale nakoniec nemohol svojim pánom niečo prikazovať.

„Rozmýšľala som," nadhodila raz Hermiona pri večeri.

„Nad čím?" spýtal sa jej Draco.

„Na Silvestra idem k Potterovcom, vieš, že Rhea je pozvaná tiež. Chcela by som, aby si šiel aj ty, Draco," riekla mu.

„Musím?" spýtal sa jej Draco a vykrivil úsmev.

„Chcela by som im to všetko povedať," odvetila mu Hermiona. „A bolo by pekné, keby si bol pritom aj ty."

„Keď musím," zhodnotil Draco.

„Nechcem, aby si si myslel, že musíš. Bola by som rada, keby si chcel," zamračila sa na neho Hermiona.

„Hermiona, ja chcem," prikývol Draco. „Naozaj ti rozumiem, viem, že chceš Rheu predstaviť ľuďom, na ktorých ti záleží a máš ich rada. Len ja ich rád nemám. Ale dobre, pôjdem. Sľubujem, že to robím preto, lebo chcem. Chcem, aby si bola šťastná a spokojná."

„Ďakujem," prikývla, ale stále na neho trocha zamračene hľadela. „Ak sa budeme všetci správať úctivo, bude to fajn."

„Budem sa snažiť," prikývol.

„Dúfam, veď už nie sme malí chlapci. Ani ty, ani Harry s Ronom," dodala Hermiona.

„Dobre, dohodnuté," prikývol Draco.

Hermiona sa usmiala na Rheu a tá na ňu žmurkla. „Som z toho nervózna."

„Nemusíš byť," odvetila jej Hermiona. „Určite to dobre dopadne."

Rhea prikývla. Celkovo sa tešila, ale bola aj nervózna. Tešila sa na Jamesa, lebo od toho vyrušenia pri bozku sa nestretli. Iba si poslali pár listov. Zdalo sa, že aj on sa na ňu už teší. A to veľmi.

Už sa naozaj nemohla dočkať Silvestra. Všetko v jej živote začínalo byť teraz také pekné. Našla mamu, našla otca. Možno bude mať v Novom roku aj frajera.

***

„Ty sa nechystáš nikam na Silvestra?" spýtala sa Oriana v silvestrovské ráno Billa.

„Ani nie," odvetil jej Bill. „Cez obed sa mám stretnúť s Louisom a Dominique. U Troch metiel. Potom by som rád bol s tebou."

„A čo tvoja rodina? Pred pár dňami si vravel, že Silvestra tráviš u svojej sestry," spomínala si matne Oriana.

„To som pôvodne mal, ale rozhodol som sa, že to tento rok vynechám," odvetil jej Bill. „Nepôjde ani Victoire, Teddy si bol dnes ráno pre deti a povedala mu to."

„Takže stále sú pohádaní?

„Áno," prikývol. „Chceš ísť za Minique a Louisom so mnou?"

„Nie," pokrútila hlavou Oriana. Nebola pripravená vidieť ich a hlavne nechcela vidieť ich tváre, keď im otec oznámi, že si našiel inú ženu. Vedela, že s tým nebudú súhlasiť, aspoň nie hneď. Predsa len bola o dosť mladšia, nemala zázemie, nemala rodinu, ani prácu.