Kráľovná(dokončená poviedka)

9. kapitola dokončenie

„Smiem prosiť, drahá..." opýtal sa jej napol žartom, napol vážne, keď prišiel čas na ich prvý manželský tanec.

Ako rád tancoval a práve s ňou, cítil pritom tú zvláštnu ľahkosť, bola mu priam nekonečne drahá, s ňou mal pocit, že prekoná akúkoľvek prekážku, s ňou bol zas mladý a absolútne zbavený obáv...

Mal v náručí svoju prekrásnu nevestu, svoj jediný a najdrahší poklad.

„Áno, lord M... vlastne... William..." vyslovila jeho meno, keď vložila jeho ruku do svojej a nechala sa ním viesť. Nič nemohlo narušiť ich spoločné šťastie, spoločný rytmus ich sŕdc, ktoré sa spájali v jedno.

Raz mu povedala, že by si priala s ním tancovať každú noc, spomínal si na to, aký to bol pocit, ju vtedy odmietnuť, nechať ju vyrásť bez toho, aby spoznala ten druh dotyku, po ktorom... nechať ju, aby zaňho prestala bojovať.

Kvôli nej bol on sám pripravený vzdať sa podriadiť sa jej vplyvu, byť jej poddaným, byť tou osobou, ktorá ju bude bezvýhradne ľúbiť a nebude žiadať nič viac.

Cítil na sebe pohľad Iris, akoby aj ona chápala, čo znamená to znepokojenie, ktorému tak či tak čelil, šťastie je príjemné, no zvyčajne nemá dlhé trvanie, šťastie je ako krehký list, ktorý... no jej šťastie je preňho všetkým, o jej šťastie bude vždy bojovať.

„Vidíte snáď niekoho, kto..."

„Nie, nikoho dôležitého... Viete, že som vám vždy plne k dispozícii, drahá..."

Ich tanec bol ako život, ako život, ktorý si prial zdieľať už len s ňou.

S láskou svojho života.

poznámka: čaká nás ešte epilóg