Ahojte. Volám sa Lea a mám 14 rokov. Mám trinásť ročného brata Olivera a svoje dvojča Nikolu. Môj život bol skvelý, užívala som si každý deň v mojom živote a vlastne jediné na čo som sa mohla sťažovať bolo počasie. Bola som tichá, mala som síce kamarátov v škole ale moc som sa do kolektívu nezapájala. Vždy som v škole mala jednotky a všetci ma brali ako tú tichú, slušnú Leu, ktorá sa výborne učí a nemá žiadne problémy. Vlastne mali aj pravdu. No všetko sa zmenilo mojou dovolenkou, ktorá mala byť najlepšia na svete. Cez letné prázdniny sme išli s rodinou do Španielska a prečo to mala byť najlepšia dovolenka ? Španielsko bol vždy môj sen, vždy som sa tam chcela pozrieť. Moje pocity, keď som prišla boli neopísateľné, bolo to úžasné. Videla som niečo v skutočnosti o čom som len kedysi snívala. No lenže to som ešte nevedela, že mi to zmení celý život. Hneď prvý deň nášho príchodu sme išli na pláž, no a tam sa to všetko zmenilo. Ako na každej pláži bol aj tam plavčík. Keď som ho zbadala nešlo mi z neho upustiť pohľad. Bol strašne krásny, usmievavý a zdal sa byť aj sympatický. Hneď som vedela, že počas toho týždňa sa s ním musím dať do kontaktu. Vedela som, že z toho nebude nič veľké, keďže Slovensko je ďaleko od Španielska ale proste som ho chcela spoznať. Celú dovolenku som myslela len na to, tak som si v jeden deň povedala, že dnes k nemu prídem a požiadám si o fotku. A tak sa aj stalo prišli sme za ním s celou rodinou a odfotili sme sa, keď som s ním chcela nadviazať komunikáciu, pochopila som, že to nepôjde tak ľahko. On totiž nevedel hovoriť anglicky. Vedel len základne frázy a možno by sme sa nejako dorozumeli ale nechcela som ho už otravovať. Nastal deň odchodu a ja som nechcela za nič odísť, chcela som ostať v Španielsku. Cestu domov som preplakala ale nikto si to nevšimol....
