(😍👌👆💞)
Sedím na posteli a pozerám na stenu, ktorá ešte nikdy nebola taká zaujímavá ako dnes. Sú totiž štyri hodiny ráno a o tri odchádzam na letisko, kde mi o ďalšie dve hodiny letí lietadlo za strýkom. Mám z toho mierny strach, ktorý ma asi aj drží na posteli už hodinu. Inokedy by som už dávno z nej nejakým spôsobom spadla, alebo sa túlala po dome. Tentoraz som len sedela a nechala sa unášať prúdom myšlienok.
Po ďalšej hodine už vstávam, no hneď, ako sa o to pokúsim, opäť spadnem na posteľ, pretože mám z toho sedenia úplne zdrevenené nohy. Tak si ich trošku ponaťahujem, potom už úspešne vstanem a dokráčam do kúpeľne. Keď spatrím svoj odraz v zrkadle vyvalím oči neveriac, že som to ja. Obrovské kruhy pod očami, vlasy strapaté a zvyšky riasenky rozmazané v okolí očí. Naozaj som to ja? Možno ma vymenili. To by vysvetľovalo aj to, že som nespadla z postele.
Poobzerám sa okolo seba, vyzriem z otvoreného okna a hľadám niečo podozrivé. Nič som, samozrejme, nenašla, no zato som sa pekne udrela do okna, čo ma presvedčilo o tom, že ma nevymenili. Po tejto divnej aktivite sa odlíčim, osprchujem, umyjem si vlasy a umyjem zuby. Následne sa obliečiem, vysuším vlasy a ešte dopobaľujem posledné veci.
Pár minút po šiestej už ťahám batožinu dole schodmi, kde ma s veľmi neprimeraným úsmevom privíta mama.
,,Dobré ránko," ešte stále sa usmieva.
,,Hm, aj tebe," otrávene zamrmlem a sadnem si k stolu, kde na mňa čakajú palacinky. Aspoň, že to. Vychutnávam si ich, pričom len tak letmo začujem mamin telefonát so strýkom.
,,Áno, už ideme na letisko. Budeš ju tam čakať, keď priletí, však?"
Odpoveď už nepočujem, ale podľa jej odpovede tipujem, že bola kladná.
,,Dobre. Áno, pozdravím. Dobre, maj sa," dopovie a zloží.
Predtým, než stihne ku mne opäť prísť, sa aj s raňajakami vyparím do obývačky.
Moja šikovnosť mi ale dojesť palacinky nedopraje, pretože mi z taniera spadnú na dlážku. No nielenže ich musím hodiť do koša, ešte to musím za sebou poutierať! Navyše to má byť rýchlo, keďže cesta na letisko trvá polhodiny a my už teraz nestíhame.
Takže namiesto užívania sladkej chuti čokolády, som si ,,užívala" zápach čistiaceho prostriedku. Našťastie sme to stihli a práve teraz už sama sedím v odletovej hale a čakám, kedy konečne ohlasia môj let. Mama sa so mnou rozlúčila už pred hodinou, kedy som musela prejsť cez rôzne kontroly, kde ísť nemohla. Ona sa pri rozlúčke rozplakala, ja nie, ale nemala som od toho ďaleko. Potom, keď už som sedela sama a dívala sa na rôzne skupinky ľudí, ktoré rovnako ako ja čakali na let, pár sĺz sa predralo na povrch. Spomenula som si na všetko, čo som opustila a na všetko, čo ma privíta. Viem, že to nie je navždy, ale... Ach, neviem, čo sa teraz deje, ale nepáči sa mi to.
Laura, jednoducho sa upokojíš a nastúpiš do toho prekliateho lietadla! A to, čo bude ďalej, nebudeš riešiť!
Práve vtedy, keď si toto prikážem, zahlásia môj let. Poslušne si zoberiem malú tašku, ktorá je mojou príručnou batožinou a nakráčam ku poslednej kontrole. Odovzdám im na kontrolu moje doklady a keď ich skontrolujú, výjdem von, kde nás potom spolu prevezú k lietadlu. Chvíľu trvá, kým všetci nastúpime a nájdeme si každý svoje miesto, ale po dvadsiatich minútach už všetci sedíme a letušky nám podávajú rôzne nápoje.
Ja sa aj s vypýtanou kofolou pohodlne usadím do sedadla a so slzami sa dívam na miesto, ktoré opúšťam. Na môj domov vo Washingtone.
~zatiaľ v Londýne~
Ráno sa u chalanov začne nezvyčajne skoro. Ich manažér, u ktorého prechodne bývajú kvôli práci ich zobudil už o ôsmej.
Nepovedal im presný dôvod, iba to, že má pre nich prekvapenie.
To zahŕňalo aj potrebu mať dom čistý, s čím museli všetci do jedného pomôcť.
Do večera majú všetko hotové a teraz chalani čakajú, kým sa ich manažér aj s prekvapením vráti. Zatiaľ sa zamestnávajú hádaním identity toho prekvapenia.
,,Podľa mňa nám dohodol novú maskérku," povie Liam.
,,A kvôli nej by sme luxovali celý dom, hej?" neverí jeho teórii Niall, ktorý najviac unavený leží na gauči.
Zaznejú ešte viaceré teórie, kým nepríde ten moment.
Kľúče zacinkajú v zámke a chalani započujú mužský hlas a ženský smiech.
Na Liamovej tvári sa objaví víťazný úsmev a na ostatných tvárach sa objavia zvedavé pohľady. Všetky sa zmenia vtedy, keď dievča vstúpi do miestnosti.
No nielen ich tváre sa zmenia. Dievča úplne zbledne a myšlienkami sa vracia naspäť do rodného mesta, kde by ju podobné ,,prekvapenie" nikdy nečakalo.
......................................................
(dopodrobna skopírované z oficiálneho profilu)
Ahojte💕
Ďalší týždeň vám opäť prinášam novú časť😁
Dúfam, že sa páčila😅
Trošku som ju skrátila, aby tam bol aj kus napätia😄👍
Nechcem to nejako predlžovať, už sa len chcem opýtať, či bolo niečo na minulej časti zle?😕
Dosť som sa na nej potrápila a aj celkovo viac rozpísala, no bolo na nej omnoho menej prečítaní a hlasov, ako na tej predchádzajúcej.. Nechcem nikomu nič vyčítať, ani sa sťažovať alebo niečo podobné, iba ma zaujíma, či je niečo zle, čo sa vám nepáčilo a podobne.
Vždy je čo zlepšovať a keď vy niečo konkrétne vidíte, budem len rada, ak mi o tom poviete a ja sa budem môcť zlepšiť.
Prosím, napíšte mi, čo si o tom myslíte.💕
Ďakujem❤😚
