Keď sme zjedli každý sme sa rozišli do svojich častí domov. Keď som prišla nakrmila som môjho miláčika.
Dnes idem točiť Pet tag s Leom. Je akurát 11.00 tak som si sadla k telke. Zavolala Leuša a pozrela si Take me out. Potom som sa konečne rozhodla začať natáčať už to spomínané video.
Nachystala kameru,mikrák a svetlá.
Zavolala Leuša.
....Takže ahojte,vítam vás pri mojom videu, dnes to bude Pet tag....
Keď som dotočila tak som sa hneď dala do strihania. Dostrihala a vydala. O 4 hodiny neskôr
Práve som sa zobudila. Od 12 som si trochu zdriemla. Hneď som si urobila Waffle s nutellou. A zapla notebook. A začala čítať komenty poď videom.
Boli tam samé lichôtky až na pár komentov typu: Nevieš točiť,prestaň!, rakovina ❤
No jeden ma zarazil. Že vraj som tučná. Musím schudnúť. Vážim necelých 65 kilov. Rýchlo som utekala kúpiť diár do Ševtu. A môj cieľ je 40 kg
A začínam s drastickou diétou. Bez jedla.
Moj jedálniček:
Ráno: Nič
Obed: Polovica rajčiny 🍅
Večer: Nič.
Už je 20.00. Idem spať.
Ráno
Ach ráno to musím prežiť bez jedla.
Prišla som za všetkými. A už jedli. Moma sa opýtala či chcem. Ja že mi je zle. Tak som to vzdala. Nemôžem to porušiť.
Pospala som si. Dala som si tu polovicu rajčiny. A tak to išlo deň čo deň.
Po 1 mesiaci chudnutia
Cieľ splnený no Lucy a Moma si všímajú ako som prestala jesť. Nútia ma. A chcú vedieť prečo. Ani videa už nerobím. Naposledy som ho dala pred mesiacom. Kedy sa to začalo.
Stále počujem jesť jesť jesť a zase jesť.
Dnes ma donútili ísť k lekárke.
Obliekla som si croptop a legíny. Nastúpila do auta a šli sme. Doktorka ma poslala k psychológovi. A on posúdi kam ďalej. Vyhnal Lucku a Momu.
,,Takže spýtam sa ta na prvú otázku. Ako to všetko začalo?" Spýtal sa
,,No začalo to mojím druhým videom na youtube...." odmlčala som
,,A?"
,,Jeden Chalan mi tam napísal že som tučná" odpovedala som
,,A to bol dôvod aby si sa takto trápiť"
Ďalej sa ma pýtal na kamarátky, na rodinu, na školu a tak.
Zrazu som odpadla. Zobudila som sa v nejakej izbe. Zrazu sa v rozhlase ozvalo niečo v zmysle ide sa obedovať.
Vyšla som von a do jedálne naproti.
,,Takže ahojte decká,
Som Miška,vaša povedzme že asistentka. Zdvihnite roky,ktoré sú tu kvôli Anorexii."
Zdvihla som ju.
Zrazu som zbadala Kamarátku z Brna.
V brne som bola pred dvomi rokmi.
Prišla som k nej. Pozdravila ju. Chcela som si sadnúť no podlomili sa mi kolená a potom tma. Už zase v tej izbe. Prišla Barča a podala obed. Bolo tam mäso obalené v kukuričných lupienkoch,hranolčeky a šalát. To tzv. Jedlo sa mi hnusilo. Bolo to celé zmočené v oleji. Už mi ani zelenina a ovocie nechutí.
,,Nikčo, sněz ten salát" povedala Barča. Znechutene som na ňu pozerala no nič nepovedala.
,,Proč na mně tak koukáš? Si moje dobrá kámoška a já se mám koukat jak se tady zabíjíš?!" Kričala Barča
Rozmýšľala som nad tým. Poslala som Barču preč. Aj s jedlom.
Aspoň ochutnať by som to mala. Tak večer. Bolo 18.00 a Barča tu je znova. Dala mi jedlo. A ja som si napichla malý kúsok mäsa na vidličku. Ochutnala som. Bolo to dobré. Tak som pred Barčou začala jesť. Zjedla som to. Bolo to vynikajúce.
Po 1 mesiaci
Už som doma. Konečne. Dnes idem von o 19.00 na prechádzku. Už som pred starou budovou. Zrazu mi niekto prikryl ústa......
