Prší a ja stojím na daždi .
hľadím na čierne mraky a zamýšľam sa nad osudom , ktorý mi boh dal .
Kvapky sĺz mi po tvári tečú,
tie ťažké chvíle , ktoré prežívam už ďalej neviem zniesť .
Cítim ako za živa zomieram ,
aký výraz na tvári mám, to nikto nevie.
Budúcnosti mojom už neverím pretože ja už žiadny nemám a ani nebudem mať .
YOU ARE READING
Ťarcha srdca - dokončené
Non-FictionJe stratená vo vlastnej mysli a nevie ako utiecť pred jej myšlienkami .... prajem príjemné čítanie ❤
