Me and Android (Syo x Ai)

Volno

Syo

Dnes som sa kupodivu dobre vyspal. Hmm je 9:30 a Ai nás nebudil. Natsuki ešte spal a Ai tiež. Zvyčajne dlho nespí. Vstal som a šiel do kúpeľne. Dal som si rannú sprchu,spravil som si hygienu obliekol sa. Nasledne som potichu odišiel na raňajky. Ako som jedol rozmýšľal som čo budem robiť.
Nakoniec som sa rozhodol že pôjdem do parku kde sú rozkvitnuté Sakury. To miesto ma ukludňuje a je nádherne. Odniesol som tacku s prázdnou miskou a išiel von s Akadémie. Oproti mne išla Haruka ale ja som ju ignoroval ,,Ohayō Syo-kun" pozdravila ma zase s tým jej úsmevom ,,Ohayō" odvrkol som a išiel ďalej. Som stále naštvaný za to čo sa stalo včera. Áno priznávam na Aiovi mi záleží. Neviem čo sa stalo proste to tak cítim

Vošiel som do parku a obklopila ma vôňa rozkvýtajúcich Sakur. Úžasné miesto. Šiel na moje miesto. Nol to menší kopec na ktorom bola jediná  sakura. Pod ňou som rád sedaval. A taktiež som dostával nápady na nové piesne. Sadol som si a oprel sa o kmeň Sakury. Na ruku mi spadol kvet. Usmial som sa a dal si ho opatrne do vačku. Bol tu krásny klud. ,,Syo-chan myslel som si že tu budeš" ozvalo sa kúsok odo mna. No a klud je preč ,,Samozrejme že som šiel sem. Kde inde by som mal klud baka. Na čo si prišiel" Spýtal som sa ho naštvane. Chcel som byť sám ,,No nebol si v izbe a ani v škole. Ai-chan ťa hladal" povedal s úsmevom Natsuki ,,Prečo?" Spýtal som sa ho ,,Neviem. Mal o teba menší strach lebo nevedel kde si" povedal mu ,,Oh to je milé. Povedz mu že do obeda som späť" povedal som s úsmevom ,,Haaai" povedal s úsmevom a odišiel ,,Konečne znova klud" povedal som s úsmevom. Zavrel som oči a relaxoval. Po dlhej dobe som mal konečne volno

[O 3 HODINY NESKÔR]

Zobudil som sa na zvonenie mobilu. Očividne som zaspal. Volal mi Ai. No aby nie už je 14:58 ,,Ano?" Ozval som sa keď som to zdvihol ,,Syo kde sakra si. Už niekolko hodin si preč a nezdvíhaš nikomu mobil" povedal v rychlosti mierne ustrachane. Nebolo to moc počuť žeby sa bál ale ja som to počul ,,Gomenne Ai. Ráno som šiel do parku a nejak sa mi podarilo zaspať na odlahlom mieste pod sakurov" povedal som mu previnilo ,,Aspoň si v poriadku. Vrať sa späť" povedal mi ,,Som na ceste" povedal som ,,Fajn. A prosím pohni si. Ostatný zomierajú od strachu" povedal a zavesil. Rozbehol som sa z parku a cez cele mesto som šiel až do akadémie. Bežal som hore po schodoch a dobehol do haly kde sa stretávame. ,,S-Som tu" povedal som udychane a spadol na zem kde som oddychoval ,,Syo" ozvali sa všetci a rozbehli sa ku mne ,,Skrčku kde si sakra bol" spýtal sa Ren ,,V parku...Zaspal som" zasmial som sa a sadol si ,,Ako sa ti to podarilo. Báli sme sa že sa ti niečo stalo" povedal Ittoki ,,To by sa nestalo. Som opatrný" povedal som s úsmevom ,,Tvoja sila je menšia ako naša. Ako hovoria data meriaš len 161 cm ale z  našeho pohladu vyzeráš na 100" poznamenal Ai ktorý stál kúsok od nás ,,Damare. Keby nebolo mňa bola by z teba palacinka na ceste" povedal som urazene ,,Už mlčim" povedal ,,Hodný kluk" povedal som s úsmevom a postavil sa ,,To ty si tu pokusny pes" povedal a pozrel na mňa ,,Ai. Možno som malý, ale ty by si bol ten dole" zasmial som sa ,,D-Damare" povedal a radšej šiel. Ostatný za mnou sa mierne rozosmiali. ,,Idem radšej za ním. Ešte mi zneprijemny zbytok kurzu" zasmial som sa. Ostatný prikývli a ja som šiel. Dobehol som ho a skočil mu na chrbát ,,Gomen ale zaslúžil sisi to" povedal som s úsmevom ,,Chápem. Nemáš rád keď ti niekto hovorí malý. Ale aj tak. Podla dat by som bol seme. A v tvojom prípade by som bol určite seme" povedal a pozrel na mňa. Ja som sčervenal a spadol z neho ,,Tvoj výraz naznačuje že mám pravdu" povedal a potom sa trochu usmial ,,N-Nehovor blbosti. " povedal som nervózne ,,Šach Mat" povedal s úsmevom a pomohol mi na nohy. ,,Ale dúfam že sa mi nechystáš znepríjemniť kurz že ne" spýtal som sa ho a pozrel som naň. Jeho očicma fascinujú. Sú pekné tyskisove a majú v sebe iskru. Páčia sa mi ,,Neboj nechystám" povedal s miernym úsmevom a pohladil ma po vlasoch. Ja som sa usmial a spolu sme šli do izby. Vždy ma zaujímalo ako je pohodlna Aiova postel. Lahol som si na ňu.....nie zvalil som sa na ňu. Mojty bože je úžasne pohodlna. Musí sa tu úžasne spať. ,,Ai práve som ti ukradol posteľ" povedal som a zavrel oči ,,Podla informácií to je najpohodlnejši madrac. Je samozrejme že bude úžasne pohodlna. Ale prosím. Nezaspi tam. Budem nútený ťa z nej skopnúť" povedal ,,Si tak krutý" zasmial som sa a sadol si ,,Kde si to vlastne bol že sa ti ppdarilo zaspať" spýtal sa ma a pozrel na mňa ,,Ukážem ti" povedal som s úsmevom. Vzal som ho za ruku a ťahal ho do parku

V parku bolo celkom dosť ľudí. Viacmenej páry. Ai sa tu obzeral zrejme tu bol poprve. Ťahal som ho pomedzi sakury až sme vyšli na malú lúku. Tam bol menší kopec a na ňom Sakura. Bola pekne rozkvitnuta. ,,Tu chodím" povedal som s úsmevom ukázal na ten kopec so Sakurou ,,Asi chápem prečo sa ti tu páči. Je to pekné miesto. A tiež dokonalé na relaxovanie" povedal a mierne sa usmial ,,Ja viem. Vždy keď som rozmýšľal o novom songu tak som naň prišiel na tomto mieste. Pomáha mi rozmýšľať" povedal som. Šiel som k sakure a sadol si pod ňu. Ai si sadol vedla mňa ,,Je tu naozaj príjemne" povedal s úsmevom ,,To ano" povedal som s úsmevom ,,Pekne sa usmievaš. Tak prirodzene a z vlastnej vôle" povedal si zaujmom.

Jeho slová ma zaskočili. Hovorí akoby on tu vôľu nemal ,,Ty snáď vôľu nemáš?" Spýtal som sa ho prekvapene ,,Kto vie" povedal a pozrel na oblohu. Zavrel oči a užíval si ticho. Zaujato som ho sledoval. Je ako Natsuki. Má dve sobnosti. Aspoň to tak vyzerá. Raz znie ako Android ale potom znie ako milý človek. Mierne som sa zatriasol. Bola mi trochu zimi ,,Vráťme sa. Inak nachladneš. Nemohol by si potom spievať a pokračovať v kurze" povedal  Ai a postavil sa. Ja som prikývol a tiež sa postavil ,,Bude ti vadiť ak sem začnem chodiť?" Spýtal sa ma po chvilke ,,Hmm? Oh. Jasne že nie. Nepatrí mi to" mierne som sa zasmial ,,Kludne tam môžeš chodiť kedy chceš" dodal som s úsmevom ,,Okay. Je to naozaj pekne miesto" povedal a pozrel na oblohu. Mne zrazu začal zvoniť mobil. Tokiya. Čo sa asi stalo? ,,Hmm?" Ozval som sa ,,Syo. Ideme trochu pomôcť Ittokimu. Ideš" spýtal sa ma ,,Jasné. Za chviku som tam" poved som a vypol to ,,Deje sa niečo?" Spýtal sa ma Ai ,,Nie, len mi volal Tokiya. Pôjdeme pomôcť Ittokimu s detským festivalom" povedal som s úsmevom ,,Fajn. Zlepší vám to reputáciu" povedal s úsmevom.

Pri Tokyjskej Akihabare sme sa rozdelili. Šiel som k tej škôlke. Blízko nej na mňa niečo hodili. Nejak som sa s toho vymotal. No proste som prestrčil nohy,hlavu a ruky cez otvory (jop.....otvory ( ͡° ͜ʖ ͡°) xD) .....Oni ma navliekli do kostýmu medveďa ,,Nedrdlaj a poď" povedal zo smiechom Ren ,,No jo furt" povedal som a nakoniec sa usmial. Zastavili sme pred bránou škôlky. Bol tam len on a deti. No ano na druhej strane ke Bleši trh. ,,Hej Ittoki. Chceš pomôcť" spýtal sa Masato. Usmiali sme sa naň. On na nás prekvapene pozeral a nakonec sa usmial ,,Mina....Arigatō"  povedal s úsmevom. Získavali sme nejakých ľudí. Ittoki potom začal spievať. Vždy spieva a zároveň sa usmieva. Popravde som ešte nevidel smutneho. Vždy ma fascinovalo ako je vždy šťastný a pozitivny.

[NESKÔR]

Po akciu som konečne zvliekol ten kostým. Nakoniec sa nám podarilo nalákať hooodne moc ľudí. ,,Ako ste vedeli že som tu?" Spýtal sa nás Ittoki keď sme boli na ceste do akadémie ,,Natsuki ťa tu niekolko krát videl" povedal s úsmevom Masato ,,ARIGATŌ" povedal znova s úsmevom

Mno a som zas tu xD
Gomen že to tak trvalo ale sooom moc lenivá písať. Mno tak sa zase uvidíme nabudúce.....Moožno xD

MS⭐