Different

Chapter 12 - "Je ako moja droga"

 "Charlotte? Kde si prosím povedz mi to!"- ozval sa Andyho naliehavý a aj vystrašený hlas. Počkať čo vystrašený? "Myslím že som zabil Lukasa." ozvalo sa šeptm z telefónu. 

Nevedela som čo mám na to povedať. Sedela som na posteli a zízala do blba. Jedna moja časť bola šťastná že už sa nebudem musieť báť že on zabije mňa ale na druhú stranu tá druhá časť mi vravela, že mám okamžite zložiť telefón a už nikdy v živote nemám ani len pomyslieť na Andyho. No ja som počúvla tú prvú a nadiktovala Andymu adresu. Adresu? No dal sa tak nazvať popis ktorý som mu povedala? Dúfajme že áno a ešte viac dúfajme že trafí. Ale teraz bolo mojou úlohou oznámiť ostatným že príde návšteva. A bude asi dlhodobá, pretože veľmi pochybujem, že sa Andy bude chcieť vrátiť späť na intrák po tom čo sa stalo. Zišla som po schodoch do haly a nevedela sa rozhodnúť ktorým smerom mám ísť. Nakoniec som sa rozhodla podľa hluku ktorý šiel z ľava."Takže idem do ľava"-pošepkala som si sama pre seba. Šla som dlhou priestrannou chodbou a rozmýšľala čo im poviem. Niečo na štýl ahoj príde k nám jeden chalan z intráku kde som bývala. Volá sa Andy a bude tu s nami prebývať pretože zabil svojho najlepšeho kamoša. Nebude vám to prekážať? To im ale povedať nemôžem. Zastavila som sa pred veľkými koženými dverami čiernej farby. Chitila som kovovú kľučku a otvorila dvere. Pohľad sa mi naskitol na veľkú priestrannú celkom slušne zariadenú kuchyňu. "Potrebuješ niečo?"- opýtal sa ma Arthur – to jest tretí člen ich skupinky. "No vlastne ja...áno."- zamyslene som mu odpovedala a pri tom sa posadila na stoličku pri kuchynskom pulte. "A to je..?- ozval sa po dlhšej dobe Arthur. Povzdychla som si a pozrela sa na svoje bosé nohy. Boli totiž veľmi zaujímavé. "Môj kamarát..Andy..no on je...príde sem. Nebude to vadiť?"- vykoktala som zo seba stále so sklonením pohľadom. "Jasné..teda mne osobne to nevadí..ale neviem ako Benny."- oznámil mi s úsmevom na perách a ďalej sa venoval svojej činnosti. Jedeniu kornfleikov. "Ďakujem."- usmiala som sa postavila sa zo stoličky a utekala ho objať. Cítila som ako stuhol a nevedel čo má robiť. "Ehm..prepáč ja..."- začervenala som sa a rýchlo odišla preč z kuchyne. Zastavila som sa uprostred predsiene keď som počula klopanie na vchodové dvere. Bežala som k nim a otvorila ich. Stál tam Andy v pyžame, converskách a s neprítmním pohľadom na tvári.

Andy- Zazvonil som na dvere a čakal kým ich niekto otvori. Modlil som sa aby to bola Charlotte. A podarilo sa! Stála tam v pyžame bosá a strapatá ale bola krásna. Neviem prečo alebo ako ale objal som ju. Potreboval som cítiť jej ruky pevne obmotané okolo môjho tela. Jej dych na mojej tvári. Potreboval som ju ako drogu. "Andy..Andy neviem dýchať!"- zamrmlala do mojej hrude. "Prepáč ja..."- nevedel som čo povedať predsa len...Prišiel som sem o neviem koľkej ráno v pyžame s tým že som zabil môjho najlepšieho kamoša vôbec sa jej nečudujem že sa ma bojí. Zdvihol som pohľad a zapozeral sa do jej očí boli..ja neviem pozerali sa tak šťastne naštvane a smutne zároveň. Šťastne? Žeby bola rada, že ma vidí? To určite nie kto by rád videl idota ktroý ju chcel využiť a zabil najlepšieho kamoša? No presne..Nikto! Usmiala sa, chitila ma za ruku a ťahala do útrob domu. Boli sme v polovici schodiska keď sa zdola ozvalo "A ty si kurva kto?" 

Takže nová časť..pardon že to trvalo tak dlho ale nejako nebol čas..:DD No a túto časť by som rada venovala NikkiBiersack69 za tie jej povzbudivé a milé komentíky..:3  Ak môžem poprosiť tak mi tu nechajte nejaký váš názor v podobe komentíku a ešte aj tú hviezdičkú. Ďakúújem!..:3 -Lotta