𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

26.

,,Slečna Peroit zopakujte mi poslednú otázku!" zakričala piskľavým hladom profesorka na moju adresu.

,,Prepáčte, ale nepočúvala som," Ojoj, bude prúser...

,,Ak nechcete ísť do riaditeľne tak vám radím, aby ste dávali pozor!" z toho piskľavého hlasu ma náhle rozbolí hlava.

,,Dobre." oznámila dom jej kľudne. Mám to na háku...

Zvyšok hodiny som radšej dávala pozor, aby znova niečo nekomentovala na moju adresu.
Stále ma pozorovala nepekným pohľadom.

Konečne prednáška skončila. Táto hodina neskutočne dlho ubiehala. Vydýchla som si a čakala na ďalšiu hodinu: obchodné právo.
Tento predmet nás vyučuje triedny profesor, tak ho mám celkom rada. Niekedy ma aj baví, čo si ale nechcem priznať.

Keď zazvonilo na hodinu, do triedy vošiel môj obľúbený profesor.
Pozdravil sa a začal vysvetľovať nové učivo. Uši som mala napnuté a nenechala sa ničím vyrušovať. Bola som úplne zabratá do počúvania.

Zrazu do mňa niekto ostro buchol. ,,Au," pošúchala som si rameno. Pozrela som sa doprava. Tobias sa usmieval. ,,Fakt smiešne!" chcela som ho ignorovať, no nedalo sa to. Keď som sa od neho otočila, vždy ma buchol.
Nevydržala som to a škaredo som sa pozrela na neho.

,,Aký máš problém?!" vyštekla som potichu.
Prstom ukázal na Sofiu. Pozrela som sa na ňu.
V ruke zvierala papier. Pozrela som sa na profesora, ktorý bol otočený k tabuli.
Prikývla som jej a ona mi ten papierik hodila na lavicu.
Chytila som ho a vystrela. Tobias očkom pokukoval do papierika a tak som ho spražila pohľadom. Pochopil to a nechal ma prečítať si ho.

Milá Kate!
Pozerala som sa na teba hodnú chvíľku,
ale ty nič.
Stále si sa pozerala na tabuľu ako na niečo dôležité.
A tak sa pýtam:
•Čo sa to deje?
•Nie si náhodou chorá?
Preberieme to po škole.

S pozdravom tvoja

najlepšia kamarátka Sofia. :D

P

rekrútila som očami.

Keď som dočítala, pozrela som sa na ňu. Zakývala mi a potichu sa začala smiať.
Mám taký pocit, že ešte stále nevyrástla. Že je ešte ste tá samá pätnásťročná puberťáčka, ktorá píše úplne kraviny.
Kvôli takejto blbosti, som namáhala svoje očné viečka, no nemám je to za zlé.
Pretože, Sofia, je Sofia.

,,Tak toto je nadnes všetko, môžte sa pobaliť..." otočil sa profesor na nás a začal sa baliť aj on.

Ďakujem ti Sofia, teraz som nepočula celý výklad a musím si ho teraz dobrať z učebníc, ktoré musím požičiať v knižnici, pomyslela som si.
Papier som použila ako záložku do knihy. Zavrela som ju a schovala do tašky.

Nasledujúcu hodinu máme v inej učebni, tak som zobrala všetky veci a pobrala ku skrinke.

Odomkla som skrinku a vybrala potrebné učebnice a pomôcky. Naspäť som ju zamkla a rozhodla sa ísť za Sofiou.

,,Čo to malo znamenať? Ty a počúvanie na hodine? To mi nejde vsunúť do mojej primitívnej mysle..." povedala mi hneď ako som k nej prišla.

,,No a čo? Zaujalo ma učivo." obraňovala som sa. Bola to pravda...

,,No dobre teda, ale veľmi som rada, že si spravila pokrok..." chytila ma za rameno.

,,A, trochu od veci, prosím ťa, nič do svojej primitívnej mysle nevsúvaj." Zasmiala som sa. Smutne sa na mňa pozrela.