22.

1.4K 67 2
                                    

☆Kate☆

,,Ďakujem," zatiahol Tobias.
..Čo prosím?" po prvé som ho nepočula cez hudbu a po druhé, nechápala som jeho myšlienkové pochody.
,,Že ďakujem zato v kuchyni." zvýšil intezitu hlasu, tak som ho už dostatočne počula.
,,Za to sa neďakuje, ale nemáš za čo." žmurkla som. Vyzeral trochu rozpačito, ale snažil sa to zakryť. No ja som ho prekukla.
,,Kde sú tak dlho?!" rozčuľovala som sa.
,,Možno stoja v dlhej rade," nadhodil Tobias.
,,Alebo možno niečo chystajú." napadlo ma v tej chvíli.
,,Absurdné!" zahovoril to hneď Tobias.
,,To teda nie!" namietala som.
,,O čo, že stoja v dlhej rade." vystrel ruku.
,,O dvacku, že niečo chystajú." tiež som vystrela ruku a potriasli sme si.
Potom sme už sedeli v tichosti. Pozerala som sa na parket a na tancujúcich ľudí.
Periferne som si však všimla, že ma Tobias pozoruje.
Zo začiatku mi to bolo nepríjmné, no potom som sa to snažila ignorovať.
,,Už sme tu!" zakričala Sofia, keď prichádzali k nášmu stolu.
,,Stáli sme v dlhej rade, tak sme..." snažil sa vysvetliť Lukáš, ale Tobiasov smiech ho zastavil. ,,Peroitová, dlžíš mi dvacku."
,,Carrett, nenadržiavaj si až tak veľa!" ironicky som uštipla poznámku a vyťahovala z peňaženky
dvadsať-eurovú bankovku. Podľa výrazov tých dvoch som si potvrdila, že budem musieť zase všetko vysvetliť.
,,Stavili sme sa a ja som vyhral." Predbehol ma Carrett.
Podali nám drinky a my sme ich vypili.
,,Poďme tancovať!" zakričala Sofia a už ma ťahala k parketu.
,,Dobre!" zakričali chalani a už sme boli všetci štyria na parkete.
No lenže energická pieseň skončila a nahradil ju pomalý slaďák. Prečo mám takú smolu!
Uvidela som, ako Lukáš so Sofiou na seba pozreli a naznačili si niečo.
Hneď na to Sofia zahlásila:
,,Výmena partnerov," a schytila Lukáša
Neostalo mi nič iné, len.....nie, toto neurobím. Mám ešte jednu možnosť: sadnúť si k nášmu stolu.
No zastavila ma ruka. Carrettova ruka.
,,Hádam sa nebojíš, že ťa pohryziem?" sklamane sa na mňa pozrel.
,,Nie, nebojím. Už som prišla o dvacku, tak nemám čo stratiť." povedala som odhodlane.
Carrett ma pomaly a neisto chytil za druhú ruku. Nepozeral sa mi do očí. To nenávidím!
Vytiahla som si ruku z tej jeho a dala ju aj s druhou okolo jeho krku.
To ho vykoľajilo a pozrel sa na mňa. Mykla som plecami a pozerala sa jeden bod. Do jeho modrých očí. Neviem čím to bolo, ale úplne ma hypnotizovali a fascinovali.
Po nejakej dobe som si všimla dvoje ruky na mojom páse. Samozrejme, že to boli Carrettove, len mi to prišlo až smiešne.
,,Na čo myslíš?" spýtal sa ma popri tanci.
,,Nad mojou blbosťou." zasmiala som sa.
,,Práve, že si múdra a nie blbá." oči nespúšťal z tých mojich.
,,Som blbá, až príliž. Nechápem, na čo sa tu hráme. Aj tak mám priateľ..." nestihla som vetu dopovedať. Jeho pery ma odmlčali.
Zo začiatku som sa snažila odtiahnuť, ale neskôr mi to bolo jedno. Nevnímala som nič, len jeho plné božské pery. Dala som to za vinu mojej miernej opilosti.
Začala som spolupracovať, no uvedomila som si, čo práve robím. Chcela som namietať, no ako som pootvorila ústa, aby som niečo povedala, využil to a prešiel svojim jazykom k tomu môjmu.
Celú ma skúmal a ja som mu to s radosťou opätovala. Obom sa nám to páčilo a chceli sme viac.
Ruky posunul trochu nižšie, na môj zadok. Ja som sa mojimi rukami dostala do jeho hustých vlasoch.
Postupne náš normálny bozk prežiel na vášnivý. Užívali sme si to.
No užívanie sa skončilo vtedy, keď som si uvedomila, čo robím. Prestala som. Tobias sa na mňa pozrel. Bol zadýchaný rovnako ako aj ja.
Pustila som ho. ,,Ja mám priateľa!" otočila som sa na päte a utiekla so slzami v očiach.

☆Tobias☆

Ja ju vôbec nechápem. Pred chvíľou sme sa bozkávali a teraz utiekla.
Bože, tak úžasne sa bozkáva!
Otočil som sa a uvidel Sofiu a Lukáša, ako sa na mňa pozerali. Ústa spustené až na zemi a oči, že im skoro vypadli.
,,Čo sa to teraz stalo?" spýtali sa obaja naraz.
Mykol som plecami a rozbehol sa za Kate. Musím ju nájsť...
Otvoril som dokorán dvere. Skoro som ich z pántov vyrval.
Chcel som ju ísť hľadať. Musel som ju nájsť...
Vyšiel som na strechu a porozhliadol sa. Uvidel som akurát jeden bozkávací párik. Nechcel som rušiť a tak som prešiel zhora dole na vonok.
vyšiel som hlavnými dverami a porozhliadol sa vôkol seba.
Pár ľudí sa potulovalo bokom a fajčilo cigarety. Niektorí dokonca ležali na zemi v bezvedomí. Vôbec som ich neľutoval, lebo teraz som chcel nájsť len jedinú osobu.
Prešiel som naspäť dovnútra. Kde by len mohla byť?!
Išiel som naspäť k Lukášovi a Sofii.
,,Neviete, kde by mohla byť Kate?"
,,Najskôr nám povedz, čo sa stalo!" ujala sa slova Sofia. Rozhodol som sa to povedať v skratke. ,,Tancovali sme spolu a ja som ju začal bozkávať. Pridala sa, no potom utiekla so slzami v očiach..." prekrútil som očami.
,,Ty debil, však má priateľa..." rozčuľoval sa Lukáš. Podľa výzoru mu nebolo všetko jedno.
,,Čo si o sebe myslíš?!" Spýtala sa ma Sofia. ,,Prídeš k zadanej, začneš ju bozkávať a potom sa čuduješ, keď ti ujde. Bol si niekedy zamilovaný?!" vypľula mi všetko do tváre.
Zklopil som hlavu a pozeral sa do zeme. Už si domysleli.
,,No jasné," zahundrala popod nos Sofia. Niekedy mi strašne povahovo pripomína Kate.
,,Dobre, dobre! Len ma buzeruj ďalej! A dozviem sa, kde to je?" hneval som sa.
,,Nájdi si ju, keď si ju stratil," znova vyštekla Sofia.
,,Okey!" Zakričal som, keď som bol na odchode.
Znova som vyšiel z miestnosti a zamieril si to na chodbu.
Chvíľu som tam len tak čakal, no zatiaľ vyšla z wéciek nejaká baba. Mám taký pocit, že som ju už videl.
,,Tobias?!" Ostala prekvapená v ksichte.
,,No?" spýtal som sa nezaujato. Toto ma fakt nebaví!
,,Prečo si mi už nezavolal..." pristúpila ku mne. Bola pri mne až moc blízko.
,,Prepáč, ale kto si?" slušne som sa spýtal. Úsmev jej hneď poklesol.
,,Dominika. Nepamätáš si ma?" usmiala sa. Fuj, to je hnus!
,,Nie?" spýtal som sa a už jej ani neodpovedal. Dosť mi robila v tejto chvíli nervy.
Pomaly, ale isto sa ku mne priblížila.
,,A čo tak dokončiť, čo si minule začal?" zvodne sa usmiala.
Nemal som šancu namietať, lebo sa prisala na moje ústa. Chcel som ju zo seba striasť, ale bola až moc odhodlaná.
Videl som, ako sa dvere od dámskych záchodov pomaly otvárali. V nich sa objavila Katina hlava. Keď na mne uvidela tú babu, oči jej zaliali slzy. Znova sa dala na útek. Zhodil som zo seba tú babu a rozbehol sa za ňou. Chytil ju za lakeť.
,,Nebolo to tak, ako to vyzeralo..."
,,Hajzel!" pozrela sa na mňa. Jej nádherné oči boli plné zúrivosti a smútku.
,,Ja som si myslela, že si normálny chalan. Ale takto sa správajú, len kreténi!" vytrhla sa z môjho zovretia a odskackala na jednej nohe preč.
Preč odo mňa.

_________________________

Ahojte!❤❤❤❤❤
Ospravedlňujem sa, že časť vyšla tak neskoro, ale nemohla som písať.😯😯
Dúfam ale, že sa dnešná časť páčila. 😘😂😇😆😄😜😛
Ďakujem, že môj príbeh čítate. 📖📖📖Ste super!👍

S pozdravom vaša Julka Mrmusová.😙😙😙

Bye, bye...✌✌✌

𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾  ✓Where stories live. Discover now