𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

3.

  Zobudila som sa na niečí mokrý dotyk. Otvorila som oči a uvidela som predo mnou Bodyho, ako ma olizuje.
  ,,Stačí, Body. Prosím!" smiala som sa, keď neprestával.
  ,,Ak neprestaneš, nebudeš mať raňajky..." na to som ostala v úplnom šoku, lebo ma prestal olizovať. Asi ma konečne pochopil.
Postavila som sa z postele a prešla ospalým krokom do kúpeľne.
  Spravila som rannú hygienu a znova putovala do spálne. S môjho šatníka som vybrala čierne legíny s bielym nápisom na ľavej nohe a biele tielko s čiernou potlačou.
Vlasy som párkrát prešla kefou a dala do vysokého drdola. Môj dnešný outfit som dokončila čierno-bielymi teniskami NIKE a jemným líčením.
Pozrela som sa do zrkadla a usmiala som sa na seba.
Zišla som dole schodmi a prešla popri gauču, kde ležal napoly mŕtvy Dominik. Na prvý pohľad som sa zľakla, ale potom som si uvedomila, že on tak spáva skoro vždy.
Dokráčala som k chladničke a pozrela, čo obsahuje.

Smutné bolo to, že bola takmer prázdna. A tak mi nezostalo nič iné, len zobrať peňaženku spolu s taškou a hybaj do obchodu.

Vonku bolo dosť teplo, na to, že je 6:30 ráno a koniec augusta. Tak som si ani mikinu nebrala.
Vybehla som von z bytu, ktorý je na štvrtom poschodí. Dnes som sa rozhodla ísť po schodoch. Potrebujem rozchodiť tú svalovicu.

Už som bola pred mojím panelákom, keď ma zastavila teta z druhého.
  ,,Dobré ránko slečna Kate. A kam ste sa vybrali takto skoro?" opýtala sa ma milo. Túto pani mám rada už od začiatku, čo som sa tu nasťahovala.
  ,,Dobré ránko aj vám teta. Idem akurát do obchodu kúpiť nejaké jedlo, lebo mám prázdnu chladničku." odpovedala som jej na otázku.
  ,,Tak teda ja vás zaťažovať nebudem. Len vám chcem niečo povedať..." prikrčila som sa, aby som lepšie počula, lebo keď teta šepká, ani mucha ju nepočuje, nie to ešte človek.
  ,,Včera som počula buchot na chodbe. Bolo to okolo deviatej hodiny večer... Neviete, kto to len mohol byť?" bola som v prdeli. Nechcela som sa pred ňou hanbiť, ale nechcela som jej ani klamať. Nakoniec nevinná lož vyhrala.
  ,,Neviem vám teta povedať, lebo ja som bola už doma. A okolo deviatej som bola v posteli a spala." nebolo to úplne klamstvo. Len prvé štyri slová som zaklamala, ostatné som jej povedala pravdu.
  ,,Nehnevajte sa, ale ja teraz vážne musím ísť do toho obchodu..." poukázala som na nákupnú tašku a peňaženku.
  ,,Ale pravdaže sa nehnevám. Som rada, že som vás stretla Kate. Dovidenia," pozdravila ma a ja som si vydýchla.
  ,,Dovidenia. A pozdravujte pána manžela..." usmiala som sa na ňu.
  ,,Ďakujem, budem."
                                          

***

  ,,Bude to 23,49€," povedala mi predavačka za pultom a ja som vyťahovala kreditku.
  ,,Prepáčte, dá sa tu platiť aj kreditnou kartou?" nevyzerala byť šťastná, keď som sa jej to pýtala.
  ,,Je mi ľúto, ale nie. Musíte zaplatiť v hotovosti. Včera sa nám pokazil snímač, o hodinu ho má prísť služba opraviť," pozrela sa smutne ako keby so mnou súcitila.
Nemala som na výber a tak vytiahla 25€.
Vydala mi do ruky 1,51€, ktoré som si schovala do naspäť do peňaženky.
  ,,Ďakujem a pekný deň." chcela som byť zdvorilá a myslím, že som jej znova zlepšila náladu, lebo sa trochu pousmiala.
  ,,Aj ja ďakujem. Pekný deň aj vám!

Vyšla som z obchodu a s dvoma taškami v rukách som vybehla na cestu. Práve som chcela prechádzať cez priechod pre chodcov, keď mi naraz zastavilo auto. Ešteže na tomto uponáhľanom svete existujú tolerantní vodiči. Pozrela som sa cez sklo a uvidela mladého chalana.
,Kde som ho už videla?'   spýtala som sa sama seba.
Husté tmavé vlasy mal rozlietané do všetkých strán. Rukou si ich prehrabol, aby ich nejako tak učesal, ale aj tak mu to nepomohlo. Priamo do očí som mu nevidela a tak som rozmýšľala, akej farby oči môže mať....