Ser Loran - Bastard z Karinolu

Odrezané ruky a hlavy

Všade trieskala ocel o ocel sekery o štíty palcáty lámali rebrá, ale Loran si to nemohol všetko pozrieť lebo ako sa blížil k armáde súpera jeho koňa zasiahol šíp a Loran tvrdo dopadol na zem. Našťastie si nezlomil nič a mohol ďalej bojovať  inak by bol chodiaca mŕtvola. Jeho kôň ktorého mal už try roky Letiaci Šíp bol mŕtvy vedľa neho. Jeho smrťou mu bolo jeho meno "letiaci šíp" bolo to vtipné a zároveň kruté pomyslel si Loran. Rýchlo sa dostal naspäť na nohy. Pokial sa potavil. Bitka si už vypítala svoje prvé obete na oboh stranách. Loran viac trénoval na boj zo sedla ale vedel bojovať aj na vlastných a to celkom dobre. Jeho prvý nepriateľ bol muž ktorého brada mu bola skoro po pás. Loran sekol smerom k jeho hlave ale bradatý muž ho zastavil svojim štítom. Bojovali spolu iba pár sekúnd keď sa Loranovy podarilo odťať mužovi jeho ruku ktorá držala meč. Dokončil ho presným úderom do krku.

Ďalších päť zabil podstatne rýchlo a ľahko. Od jedného padlého protivníka si zobral štít. Jeho ďalším protivníkom bol podľa výzoru významný muž. Mal brnenie za ktoré by sa nehanbil nejeden Karinolský pán. Tancovali okolo seba dlhé minúty. Loran sa uhýbal blokoval a za každú ranu ktorú zniesol on sám uderil dvakrát toľko. Ruka ho začínala bolieť. Úder čo úder bol čím ďalej tým viac vyčerpávajúci. Ale takisto sa cítil aj jeho protivník. Po piatich minútach tanca s mečmi sa podarilo Loranovi udeliť fatálny úder do krku svojho nepriateľa. Vo svojej zúrivosti mu na tretí pokus odťal hlavu. Ťažko sa mu dýchalo. "Toto je barbarské ja sám som dnes zobral sedem ludí z tohto sveta" pomyslel si. Ale toto nebol čas na spytovanie svedomia lebo sa naňho rútil protivník s obojručnov sekerov.

Po pol hodine krutého a krvilačného boja sa Karinolským žoldnierom podarilo tento súboj vyhnať viac ako trištvrtina súpera bola buď mŕtva alebo zutečená. Niektorý žoldniery ktorý boli stále na koňoch začali súpera prenasledovať, ale Loran si myslel že by už nemal silu na čo i len jeden jediný úder. Pomaly sa prechádzal medzi mŕtvymi a hľadal niečo čo by si mohol privlastniť pre seba. Zbadal jeden nádherný okrúhli štít s modrým pozadím a striebornými prekríženými mečmi na ňom. Zahodil štít ktorý držal práve v ruke a zobral si tento. K Loranovej koristi sa pridali dva malé mešce plné striebra a meč ktorý Loran ešte jakživ' nevidel. Jeho čepel sa blišťala nad ranným slnkom rukoveť bola na každom boku ozdobená modrým diamantom. Jeho starý meč položil nazem a zobral z ruky padlého bojovníka tento. Váha bola vyvážená. Loran si myslel že tento meč bol preňho ako stvorený, dokonca mu aj sedel do pošvy. "Tento meč určite urkadol nejakému bohatému Rytierovy alebo Lordovy" pomyslel si. "A teraz som ho ukradol ja."

Naspäť v tábore poukladali stoly z rôznych stanov von aby sa všetci zišli a vypočuli si čo ich kapitán Richard Tunn povie. "Dnes sme stratili deväťdesiať dobrých mužov" začal. "Stratili sme aj jedného zo seržantov našej skupiny. Ale vedzte že Nájomné čepele budú mať nových členov ktorý nahradia našich padlích bratov." Richard začal hovoriť o zbabelosti nepriateľa o tom ako sa tu už nikdy neukážu... typické reči výťazov. Loran sa chcel čo najskôr vrátiť domov tak hneď ako sa všetci pobrali do svojich stanov sa vybral za kapitánom. Kapitána našiel v jeho stane nad knihou. "Ehm ehm" ohlásil sa Loran. Kapitán odložil knihu a  usmial sa. "Aaaa Loran vytaj čo ťa privádza do môjho stanu?" povedal kapitán a ponúkol mu cigaretu bol to tabak vlastnoručne ušúlaný v jemných papieroch, jedna z najväčších pochúťok celého kontinentu. Loran ju prijal. Zápalky boli veľkou vzácnosťov v Karinole tak Loran sa musel prejsť k vatre pri vchode do stanu. "Viete mal by som na vás prosbu viem že som sa k vašej družine pridal len nedávo ale... ale chceš skončiť úplne ťa chápem" prerušil ho Kapitán v strede vety "Naozaj ma chápete? Ale určite Loran keby som bol na tvojom mieste tiež by som chcel ísť pochovať svojho otca a pomáhať svojmu bratovi vládnuť." Všetko šťastie z výhry Lorana v ten moment opustilo. Kapitán si všimol Loranov pohľad a bolo mu jasné že to Loran nevedel. Kapitán bol napohľad tvrdý muž ale každý kto ho poznal vedeľ že je vo svojom vnútri dobrák. "Myslel som si že si vedel" povedal ospravedlňujúcim hlasom. "Úprimnú sústrasť Loran dám vedieť že ti majú nachystať jedlo na cestu a môžeš mať môjho druhého koňa. Kapitán vyšiel zo stanu a nechal Lorana samého smútiť vo svojom stane "Môj otec je mŕtvy? to nemôže byť pravda, veď mal len päťdesiatjeden rokov. Vždy tu bol nemyslel som si že môže dakedy odísť" pomyslel si Loran v momente keď mu začali slzy tiecť po tváry.