Ser Loran - Bastard z Karinolu

Krátko pred bitkou

Bolo neskoro večer a väčšina mužov už spala. Iba Loran a pár daľších nešťastlivcov ktorý boli na stráži boli stále hore. No celý tábor určite nespal, z niektorých stanov sa ozývali výkriki žien ktoré mali sex s niektorým z vojakov ako to vždy býva pred bojom. A takisto bolo počuť pár opilích vojakov ktorí boli namol. Loran bol nervózny, zajtra bude totiž jeho prvý boj. Síce sa na boj pripravoval celý život aj tak mal strach lebo v bitke sa môže stať hocičo. Loran vedel že aj toho najlepšieho vojaka môže zabiť zatúlaný šíp alebo ho niekto môže trafiť od zadu. Loran mal iba sedemnásť rokov a už bol pasovaný za rytiera rok predtým i keď ešte nikdy naozaj nebojoval, no nikto kto ho poznal by nemohol povedať že si rytierstvo nezaslúži. Jeho vlasy boli hnedé ako koreň stromu a oči bledomodré  ako pokojné more. Loran mal atletickú postavu a veci čo vedel robiť s mečom mu závidel nejeden dospelý muž. V Karinole bol bratý ako dospelý muž ale napríklad v Renose by si ešte do dospelosti musel rok počkať.

Po pár hodinách Lorana vystriedal druhý strážnik a Loran si mohol chvíľu pospať. Celú noc sa mu snívali strašidelné sny o smrti a o vážnych zraneniach. Keď prišlo prvé slnko dňa zobudil sa spotený a vystrašený. Temer celý tábor bol hore. Muži najatý Karinolom všetci. Loran ako aj ostatný v tomto tábore bol totiž žoldnier. Niektorý boli veteráni desiatok bitiek a pár mladých zelených neotestovaných chlapcov ako on o chvíľu zažijú svoj prvý skutočný boj. "Nie všetci to prežijú" pomyslel si Loran. "Možno ja budem jedným z nich." Rozhodol sa nemyslieť na boj ktorí čo chvíľa začne. On a jeho bratov v zbroji bolo okolo sedem stovák zatiaľ čo ich nepriateľov bolo okolo päť stovák povedali ich skauti. Loran na seba nasadil všetko brnenie. Jeho otec mu daroval celú sadu pláteného brnenia a k tomu aj panoša Mericka štrnásť ročného chlapca na jeho vek vysokého, meral šesť stôp. Mal blond vlasy široké ramená a atletickú postavu. Dnes mu prvý krát pomáhal obliecť brnenie s vedomým že mu to môže zachrániť život. "K boju sa ani nepriblížiš Merick je ti to jasné?" Opýtal sa ho Loran. "Jasné" odpovedal Merick s náznakom smútku v jeho hlase. "Čas keď budeš bojovať príde čoskoro nemaj strach" Jeho panoš sa na neho pozrel s pohľadom že bolo jasné že si o tom myslí svoje. Tutututuuuuuuu rohy zneli z každej strany. Tutututuuuuuuuu Tutututuuuuuu. "Drž mi palce" povedal Loran s úškrnom na tvári. "Ak to neprežijem povedz to môjmu otcovi čo najskôr."

Loran nasadol na svojho koňa krásneho hnedého žrebca ktorý ladil s jeho očami. Celý v plátenom brnení pricválal na svojom tátošovi k ostatnej kavalérii. Viedol ich vodca celej žoldnierskej skupiny Ser Richard Tunn. "Nebojte sa" začal Ser Richard "Toto nie je deň kedy umriete. Toto neni deň keď vašu mŕtvolu budú vrany ožierať. Toto je deň keď zabijete svojich nepriateľov. Toto je deň o ktorom budete rozprávať svojim vnúčatám. Toto je deň o ktorom budete rozprávať nadržaným štetkám v bordeloch! Do boja muži a nezabúdajte že kto dnes prežije dostane 5 zlaťákov a 32 strieborných plus všetko čo si zoberie z mŕtvol padlých vojakov. Ale tiež nezabúdajte že kto zbabelo utečie z boja, tak si ho nájdem a vrazím mu tento meč cez riť až do úst." Potom zdvihol meč ako ukážku.

Nepriatel bol na obzore rútili sa na nich cez pole odhodlaný zvíťaziť. "DO BOJA" sa ozývalo zo všetkých strán a všetci išli smerom vpred s cieľom zabiť svojho nepriateľa.

Ďakujem vám že ste si prečítali prvú kapitolu prosím nezabudnite dať vote ak sa vám tento príbeh páčil hrozne by mi to pomohlo a tiež zanechajte komentár ak máte nejaké pripomienky alebo otázky