I napriek tomu že som unavená až do špiku kostí a pocit že som niekde chytila nejakú chorobu ma neopúšťa, moje rozhodnutie nič nezmení. Nikdy v živote som však chorá nebola, nemôžem byť. Moja imunita by mala byť nedotknuteľná.
Rozhodnem sa presmerovať myšlienky niekam inam.
Aké by to asi bolo, keby tu teraz so mnou popíjal kakao môj brat a rodičia?
Nechýbala by chlpatá deka, ktorou by sme boli všetci prikrytý a pozerali ako ja teraz, na nočnú oblohu.
Mierne sa zatiahlo a do vlasov mi fúkol chladný večerný vánok. Napriek tomu že som z časti vlkom ma otriaslo. No pochybujem že to spôsobila zima.
Popotiahla som nosom. Postaršiu deku som ovinula tesnejšie a privrela jednu polovicu okna.
Výhľad na les zahalený v tichej nočnej opone bol nádherný. Hlboký výdych a hlavu som zaprela o rám širokej okenice.
Jedným okom som prehliadla izbu. Obe dievčatá, ktoré sú mojimi priateľkami dlhú dobu pokojne spali. Ich tváre mali pokojné a občas sa ich perina nadvihla, keď si zaumienili zmeniť polohu.
Opäť ma striaslo a pokus o zahnanie zvláštneho pocitu zlyhal. Šálka s prázdnym obsahom jemne cinkla po kontakte so skleným povrchom stolíka nachádzajúceho sa blízko okna, keď som ho pokladala.
Prinútila som sa privrieť viečka a na chvíľu vstrebať myšlienky.
Dýchala som prerývane. Moje zmysli dravca mi radili opustiť túto miestnosť, no telo akoby skolabovalo.
Okamžité naštartovanie prišlo po tom, čo som pocítila tlak na ústach.
Niekto mi položil ruku na sánku tak, aby žiadny zvuk nevyšiel pomedzi pery.
Bez zaváhania sa moje oči roztvorili dokorán a telo začalo reagovať.
Nechty som zaryla do rúk votrelca, nohy sa pokúšali odolávať tlaku, ktorý sa ma snažil dostať z izby na ulicu a hlavou som neprestajne krútila v snahe vymaniť sa zo zajatia.
Deka mi skĺzla po odhalených ramenách a spočinula na podlahe.
Popri mojej snahe o oslobodenie sa nejakým spôsobom dostali útočníkove ruky preč, čoho som ihneď využila.
,,Raenna!" môj hlas preťal napäté ticho prerušované mojim dychom.
Tento zvuk by dokázal prinútiť i mŕtvych opustiť svoje hroby. Za čo som tento raz bola rada, pretože týmto som získala záruku o zobudenie niektorej osoby v dome.
Mocné ruky votrelca oblapili boky a jedným ľahkým pohybom ma otočili ku útočníkovi.
Zaregistrovala som mužské pery, ktoré odfúkli trblietavý prach na moju tvár.
V hlave mi blyslo či to nie je striebro. Vlkolakom dokáže ublížiť no nám, vlkom, uberá na sile a vlčích schopnostiach, taktiež dokáže spôsobiť malátnosť a dokonca aj nútený spánok.
Nebolo na ňom vidieť nič, okrem jeho čierneho odevu ktorý chránil štíhlu postavu držiacu sa z vonkajšej strany okna, pod ktorým bola strieška.
,,Pomoc..." zaznelo posledné slovo z úst, než ma zviazala temnota. Bolo to také tiché, že ma už mohol počuť len dotyčný, čo ma vydesilo najviac. V pamäti mi zostal obraz tváre mojej najlepšej kamarátky. Jej zelené oči plné strachu, lesknúce sa od sĺz zúfalstva a zhrozenia. Natiahla ku mne ruku, akoby ma chcela zachytiť pred pádom do rokliny. Medzi tým si druhou prekryla otvorené ústa.
Lana, druhá spolubývajúca, utekala ku oknu, ale nestíhala, vedela som to. Jej plavé vlasy sa rozleteli pri prudkých pohyboch tela.
Je toto môj koniec?
أنت تقرأ
Ragnarök - Crown for Catarze
مستذئبRagnarök - Starodávny príbeh o synoch Fenrira, hrôzostrašného vlka, ktorý naháňajú mesiac a slnko. Sköll, vlk, ktorý naháňa slnko (Sól). Hati, vlk, ktorý naháňa mesiac (Máni). Podľa legendy, ak vlci zožerú tieto veľké telesá nastane Ragnarök, konie...
