Diamantový Dvor (The Glittering Court)

Prvá kapitola

Ukradnúť život niekoho iného som nikdy nemala v pláne. 

Na prvý pohľad by nikomu naozaj nenapadlo, že s mojím bývalým životom bolo niečo v neporiadku. Bola som mladá a zdravá. Rada som si myslela, že aj múdra. Patrila som k jednej z najurodzenejších rodín v Osfride. K rodine, ktorej korene siahali až k zakladateľom tejto krajiny. Samozrejme, mohla som mať prestížnejší titul, keby šťastie našej rodiny nevyprchalo, ale aj to sa dalo poľahky napraviť. Jediní čo som musela urobiť bolo dobre sa vydať.

A práve tam začali moje problémy.

Potomkyňu Ruperta, prvého grófa z Rothfordu a veľkého hrdinu Osfridu, si väčšina šľachticov ctila. Pred stáročiami pomohol vytrhnúť túto zem domorodcom a sformovať tak veľký národ, ktorému sa dnes tešíme. Ale, obzvlášť v týchto časoch, sa zopár šľachticov tešilo z nedostatku mojich finančných prostriedkov. Ostatné rodiny zápasili s osobnými finančnými krízami a krásna tvár s vysoko postaveným titulom už viac nepriťahovala takú pozornosť, ako kedysi.

Potrebovala som zázrak a potrebovala som ho rýchlo.

"Drahá, práve sa stal zázrak."

Uprene som sa dívala na tapety so zamatovými reliéfmi v tanečnej sále a hlavou mi vírili pochmúrne myšlienky. Zažmurkajúc som svoju pozornosť obrátila na hlučný večierok a zamerala sa na blížiacu sa starú mamu. Hoci mala vráskavú tvár a biele vlasy, ľudia vždy poznamenali, akou bola lady Alice Witmoreová atraktívnou ženou. Súhlasila som, i keď som si nemohla nevšimnúť, že počas rokov, odkedy mi zomreli rodičia, zostarla viac. Ale v tejto chvíli jej tvár žiarila spôsobom, aký som u nej už nejaký čas nevidela.

"Čo, stará mama?"

"Dostali sme ponuku. Ponuku. Je všetkým, v čo sme dúfali. Mladý. Skutočné šťastie. Jeho rod je rovnako prestížny ako tvoj."

Posledná zmienka ma prekvapila. Posvätnému Rupertovi rodu sa sotva niekto vyrovnal. "Si si istá?"

"Pravdaže. Je tvoj.....bratranec."

Nestávalo sa často, aby som sa nezmohla na slovo. Na okamih bol bratranec Peter jediným, na koho som bola schopná pomyslieť. Bol dvakrát taký starý ako ja - a ženatý. Podľa pravidiel dedičskej postupnosti ako jediný zdedí Rothfordský titul, ak zomriem bezdetná. Kedykoľvek bol v meste, zastavil sa u nás a spýtal sa, ako sa cítim.

"Ktorý?" spýtala som sa nakoniec a trochu som sa upokojila. Termín "bratranec" sa niekedy používal voľne a ak ste sa v rodostromoch pozrelidostatočne ďaleko, polovica osfridskej šľachty bola príbuzná s tou druhou. Takže sa mohla zmieňovať o ľubovoľnom počte mužov.

"Lionel Belshire, barón z Ashby."

Pokrútila som hlavou. Nebol nikým koho by som poznala.

Chytila ma pod pazuchou a ťahala smerom k opačnej strane tančenej sály, pričom sme prekĺzli okolo niektorých najmocnejších ľudí mesta. Boli zahalení do hodvábnych zamatových šiat, skrášlení perlami a drahokamami. Celý strop nad nami pokrývali krištáľové lustre, akoby sa naši hostitelia snažili zatieniť hviezdy. Taký bol život medzi osfroskou šľachtou.

"Za starých čias sme boli s jeho starou mamou dámami v skupine vojvodkyne zo Samfordu. On je iba barón." Stará mama ku mne naklonila hlavu, aby mohla hovoriť tichšie. Všimla som si jej perlami zdobený klobúčik, síce v dobrom stave, ale už najmenej dva roky nemoderný. Naše peniaze míňala na moje obečenie. "Ale jeho rod je stále dobrý. Jeho línia pochádza od jedného z Rupertových menej významých synov, hoci prepukol škandál, že by Rupert v skutočnosti nemusel byť jeho otcom. No jeho matka bola urodzená, takže tak či tak, sme kryté."