Sila polobohov-Ochrankyňa

4.Správa od Ceres

Všetci namňa pozerali ako keby som spôsobila mor.Zrazu ma však prepadla únava a ani neviem ako som bola na zemi.Odpadla som.Pred očami som mala celí život,zážitky s otcom,prvé stretnutie s Hazel a Alexom,môj príchod do tábora.Odrazu som pred sebou vydela ženu(asi tridsiatnicku)priputanú ladovími reťazami k železnemu kameňu. Tmavohnedé vlasy jej zrejme roztrapatil silný studený vietor.Šaty zo zrejme modrého saténu mala roztrhané na framforce, ledva jej zakrívala vyziabnuté telo.Zrazu som sa ocitla v tmavom priestore.Predomnou stála žena s dlhými ”ľanovými“ vlasamy a vysokým kosákom(obrázok hore).„Elen musíš jej pomôcť,“povedala zrazu žena a pozrela sa namňa milím pohľadom.„Kto ste a odkiaľ má poznáte a...“„Klud a všetko pekne po poriadku.Ja som Demeter a ako vidím tvoj otec ty zjavne nepovedal kto skutočne si.Určite si si všimla že  tvoj spev nie je  obyčajný.Tvoji predkovia sú potomkovia  Apolla.A..”„Počkať,počkať.To ako že chcete povedať že to čo môj spev spôsobil  pred chvíľou,to sa stalo preto že som vzdialeným potomkom Apolla?!”prerušila som svojou otázkou jej rozprávanie.„Nie len preto.Maš to aj po mne.To že ty otec nikdy nič o mne ako tvojej matke nepovedal neznamená že ňou niesom.”„Takže to že som počula ako rastliny hovoria,nebol výplod mojej fantázie?”„Nie moja milá máš schopnosť počuť rastliny ako hovoria,čo cítia          a berú ťa ako jednu z nich,”vysvetlila mi najzložitejšiu časť mojej otázky.„Teraz ale musíš zachrániť svoju sestru Persefonu.”„Ako ju mám záchranáriť?Prečo práve ja?“„To musíš zistiť sama.“