Stala tam. Sama, opustená, bez života. V tom tmavom a chladnom rohu jeho izby. Spomínala naňho, na chvíle spolu, šťastný, bezstarostní. Tak sakra jednoduché v ten čas, to všetko bolo. Zobúdzať sa s pocitom, že pre niekoho otvárate ráno oči, pre koho vstávate s postele, pre koho ste ochotný milovať. Ta izba, ten nábytok, tie rozhádzané knihy na zemi jej všetko pripomínalo teba. Ako si zbabelo odišiel a nemyslel na dievča, ktoré ta miluje viac, ako si dokážeš predstaviť. Bolelo ju to, tak moc. Bodol si jej nôž do srdca tak ľahko, ľutuješ vlastne vôbec niečo s toho? Uvedomuješ, čo si spravil? Ako si ublížil jej? Dúfam, že máš výčitky. Výčitky svedomia, lebo si zbabelý kreten, Christopher.
Ano, ano viem, že som fakt nebol dlho aktívna, ale vôbec som nemala chuť do písania a tak celkovo, ale dnes mi len tak niečo prebleslo hlavou a napísala som krátky text. Proste len tak. A napadlo ma, prečo s toho nespraviť príbeh. Predsa, trochu tej deprimujúcej chvíľky nikomu snáď nezaškodilo. A tak prichádzam ja aj s novým príbehom s názvom 22 DYAS.
Dúfam, že da Vám bude ľúbiť. ❤️
