Dračia Vládkyňa [Korekcia]

Dania

Po chvíli blúdenia v podzemí sme konečne vyšli hore schodmi do veľkej haly. Uprostred nej stál veľký stôl s rôznymi papiermi priloženými sklom.

,,Čo tam je ?"spýtala som sa Danii.

,,Rozvrh na všetky dni v týždni."povedala trochu sklamane.

,,Počkaj vy sa tu učíte ?"udivene som sa na ňu dívala. Veď predsa kedy v histórii sa upíri učia. No vlastne v ľudskej histórii upíri ani niesu.

,,Jasne že hej a rovno všetky dni v týždni teda okrem nedele."dopovedala a začala ma ťahať von z budovy. Neprotestovala som. Bežala som po pri nej.

,,Ty počuj. Ty si to tam s tými chalanmi poriadne roztočila."usmievala sa na mňa. Nevydržala som a usmiala som sa aj ja.

,,Prečo bol Ramir taký...Ehmm..."nevedela som ako to mám povedať. Ale Dania ma pochopila.

,,On je podstate... Ako to povedať. Badboy."povedala opatrne.

,,Takže jednoducho strieda baby ako ponožky."objasnila som a ona prikývla. Super. Aspoň viem koho nabudúce pošlem kade ľahšie.

,,Kam teraz vlastne ideme ?"spýtala som sa.

,,Do mojej izby kde nemá žiadny chalan prístup."usmiala sa na mňa a bežala ďalej. Vonku bola tma. Upíri cez noc spia? Pýtala som sa sama seba. Ešte toho veľa neviem ako vidím.

Bežali sme cez nejaké nádvorie kde bol možno tak jeden strom. Ďalej som sa už sústredila iba na Daniu.

Mala modré dlhé vlasy občas na nejakých miestach brčaté. Hore ich mala tmavo modré a dole tyrkysové. Boli naozaj krásne a navyše keď boli rozpustené. Ale ešte viac ma zaujalo to že sa v tej izbe zničoho nič len tak zjavila.

,,Inak tam v tej izbe, ako si to urobila že si sa tam len tak zjavila ?"spýtala som sa úprimne zvedavá.

,,Noo vieš... Každý tu má nejaké schopnosti. Teda vždy po dve. Ja sa viem zneviditeľniť a ovládam vodu."odpovedala mi.

,,A čo vieš ty ?"spýtala sa ma.

,,Ja viem ovládať vzduch a druhé neviem."naozaj som nevedela čo je moja ďalšia schopnosť. Ale to ma teraz nezaujímalo keďže Dania zrazu zastala a divne na mňa hľadela.

,,Myslela som že ste vyhynuli."zašomrala si popod nos.

,,Čo ?!"pozrela som sa na ňu nechápavo. Ona sa pri mojich slovách strhla a začala ma vnímať.

,,Ale nič. Môžeš mi to potom prosím ukázať ?"poprosila ma. Prečo nie. Povedala som si. Síce bolo leto ale nejaké listy na zemi boli. Išla som zdvihnúť ruku že rozvírim aspoň tie ale Dania ma rýchlo chytila a začala ma ťahať preč.

,,Č...čo robíš !"ostala som prekvapená. Ona si ma nevšímala a pokračovala s behom ďalej. Na dnes som už mala toho behu dosť snažila som sa ju zastaviť ale márne. Po niekoľkých minútach sme konečne zastali. Stáli sme pred staršou jedno-poschodovou budovou, ktorá sa asi zachvíľu rozpadne.

,,Kde to sme ?"nedala som si pokoj a stále som sa jej niečo pýtala.

,,Pred dievčenským internátom."povedala stále hľadiac na tu budovu. A nie zrovna šťastne.

Vykročila som vpred a zastala pred dverami čakajúc kým ich odomkne. Pristúpila k nim a jednoducho iba stlačila kľučku. Sánka mi spadla skoro až na zem. Oni tu nezamykajú ? Sakra.

Veď sa tam v pohode môže dostať hocijaký chalan. Asi som tam už stála hodnú dobu keď prikročila ku mne a rukou luskla pred mojimi očami. Okamžite som spozornela a zatvorila ústa.

,,Nie mi tu nezamykáme. Aj tak by sa k nám chalani dopracovali schopnosťami a ešte by poškodili majetok. Tak sa jednoducho rozhodli že sa zamykať nebude. Dospelí nám nechávajú v tomto smere volno lebo by tomu aj tak nezabránili ale myslia si že keď nebudeme mať prázdniny a budeme sa každý deň učiť spomalia to. Márne."hovorila to tak rýchlo že to môj mozog nemohol spracovať. Ale vonku mi už nebolo veľmi príjemne. Mala som pocit že nás niekto sleduje tak som jednoducho vošla do budovy a skoro som si ani nevšimla že je to taká istá hala ako v chlapčenskom internáte.

Dania ma predbehla a viedla ma do jej izby. Zišli sme schody a ocitli sa na dlhej chodbe plnej očíslovaných dverí. Nešli sme ani moc ďaleko a vošli sme do izby s číslom 115. Dania buchla po vypínači a vo vnútri sa rozosvietilo.

Vnútro bolo pekné a hlavne jednoducho zariadené. Jedna malá posteľ, jedna komoda na ktorej ležali porozhadzované malovátka, jedna skriňa a jeden stôl. Izba bola v bielo modro tyrkysovej farbe. Páčilo sa mi to. Hlavne tá biela.

Kým som si ja obzerala izbu Dania po mne niečo hodila. Našťastie nie tvrdé. Bola to nočná košeľa v podobe mini šiat.

Zhrozila som sa keď som si predstavila že budem spať, nejaký chalan nám tu vtrhne ja budem iba v tomto. No ale nemala som na výber. Zobrala som to zatvorila za sebou dvere a začala sa prezliekať. Po chvíli som bola hotová spodné prádlo som si pre každý prípad nechala.

Dania mi pomedzi to navrhla že môžem spať na jej posteli a ona sa v pohode vyspí na zemi.

Najprv som nesúhlasila. Predsa len ja som sa priživila a ešte jej odopriem pohodlný spánok ale nakoniec ma prehovorila. Zdalo sa mi že si budeme čím ďalej tým viac rozumieť. Zaľahla som do postele a pomaly zaspávala.

Pozerala som sa do steny a rozmýšľala nad svojim osudom. Raz som v ľudskom vezení a raz na niakej upírskej škole. Kam prídem nabudúce ? To radšej ani nechcem vedieť. Po chvíľke bdenia som konečne zaspala s otázkami na jazyku. Čo to hovorila o tom vyhynutí ? Prečo tak začala šaliet keď som sa išla hrať so vzduchom ? A ešte stále neviem koľko ma stými chalanmi pozorovala.

Prosím povedzte mi názor do komentárov či sa vám to páči alebo nie a či mám pokračovať.