PYD -JBFF®

"Ty si sa s ním-"

"Ja to nezahadzujem!"

"Ale áno,zahadzuješ!"

"Čo zahadzujem?!Daj mi jeden jediný priklad.Čo zahadzujem?"

"Všetko čo nás spaja."

"Justin už nás nič nespája.Nikdy nám to nebude fungovať a nikdy nám to nefungovalo."

"Čo to meleš za sračky?!To chceš aby dvojičky zostali samé?"

"Aké dvojičky?Potratila som a skoro týždeň som ležala v nemocnici.Ale to všetko by si vedel ak by si sa neflákal s touto tu."Ukázala som na babu sediacu na stoličke.Automaticky mi zasa začali tiecť slzy.Vyvalil na mňa oči.

"Slečna mohli by ste ma prestať tahať do vášho vztahu--"

"Mlč!"Otočila som sa na ňu a prebodla ju pohladom.

"Nič nás už nespája.Kludne ži ďalej svoj život zo šľapkami.A keď nabudúce niakej nakecaš že ju miluješ,predtým si daj na čelo cedulku Heartbreaker."Začala som kráčať k východovím dverám.

"Ako ti mám kurva dokázať že ťa milujem?"Opýtal sa a ja som sa len ironicky zasmiala.Otočila som sa naňho.

"Nekontaktuj ma,proste sa tvár že sa nepoznáme,že neexzistujem.Tak mi to dokážeš."Zasa mi začali padať slzy.Neplakala som,chcela som ich zastaviť ale nešlo to.

"Vieš že sa to nedá.."Zamrmlal.

"Všetko sa dá."Posledný krát som sa pozrela do tých karameliek,na ten zničený pohlad.Zabuchla som dvere a dotackala sa k Linde ktorá zavolala taxík..Nastúpila som a obi dvaja na mňa nechápavo hladeli.

"Ty si sa s ním--"Začala Linda.

"Áno."Objala ma a ja som jej doslova plakala na ramene.

"Porozpravame sa doma.Je toho na teba veľa."Odtiahla som sa od nej.Nalepila som sa na okno taxíka.Mala by som zavolať Marii.Vytočila som jej číslo.

"Agentúra--"Začala jej slávnu vetu.

"Tu Lara."Zamrmlala som.

"Konečne!Už som myslela že sa ti niečo stalo--"

"Počúvaj.Budem pár dní možno viac v Anglicku.Mám od lekára papier na dvojtýždnovu dovolenku.Volaj iba keď budú v L.A. dinosaury."Vytiahla som si kapesnik.

"Ale.."Nedopovedala vetu a ja som ju zrušila.Začala som smrkať.

Zahodila si muža ktorý ťa ľubil.Ozval sa imaginárny anjel.

Nie nezahodila.On ju podvádzal!Štuchol doňho diabol.

Bola to masérka!Okríkol ho anjel.

Nech to bola aj jeho babka.Nepočula si?Negungovalo im to.Povedal a zmizol.

Urobila si chybu!Taktiež zmizol.

Možno som ju urobila,ale bude to pre nás takto lepšie.Zasa bude volný a ja zasa sama sebou.

°°

"Zlato sedíš na tej parapete už dva týždne.Zajtra letíš domov.Neješ, nepiješ,nekomunikuješ so mnou.Nemôžeš sa takto trápiť."

Podla hlasu do izby vošla Linda.

"Chcem od teba jednu vec.Nič viac"

Prerušila ticho medzi nami.Zotrela som si slzy.

"Počúvam."Zamrmlala som.

"Prejdi sa.Choď do parku alebo niekam.Len sa konečne dostaň s tejto vytopenej izby slzami.Spravíš to premňa?"Postavila som sa z parapety,rukou si prehrabla svoje napolmastné vlasy a zobrala si mikinu.Tričko sa mi automaticky vyhrnulo a Linda mi zatiahla ruku.

"Prečo si to spravila?!"Očami sa mi vpíjala do  mojej rany.Ruku som vytrhla s jej zovretia a obliekla si mikinu.

"Idem von."Zašepkala som a obyšla ju.Otvorila som dvere a cez chodbu prešla von.Kapucu som si nasadila na hlavu a ruky dala do vačkov.Kráčala som  zo sklonenou hlavou smerom k parku.

Sadla som si na lavičku.Počkať to je tá lavička na ktorej som sedela s Justinom.Znova sa spustili slzy.

Hovorili mi že rozchody sú zle ale ja sa zachvílu zblanim.Možno som sa už zbláznila.Bolí to.Všade kam sa pozriem vidím jeho tvár.Je v každej mojej myšlienke.Nedokážem ho odstrániť zo života.Prišiel mi doňho a už ho nemôžem dostať preč.Vôbec som netušila ako velmi ho milujem,ako som naňho naviazaná.Tá bolesť mi trhá srdce!Dala by som všetko zato aby som zasa videla tie karamelky,aby som cítila jeho vôňu,aby ma zasa objal.Dala by som všetko za to aby to bol môj Justin.Chýba mi tak veľmi!Myslela som si že som silná a toto všetko bez neho zvládnem,no som len naivná.Celé dva týždne tu u Lindy sa topím  v slzách,nejem,nepijem,nekomunikujem som ako telo bez duše.No najhoršie na tom je to,že ja môžem zavšetko.

Ja som ho odohnala.

Ja som mu povedala nech ma nechá.

Ja som mu vynadala,relativne za nič.

Ja som tá ktorá to ukončila.

Tá predstava že mi zajtra letí lietadlo späť do L.A. a ja sa mám tváriť že sa nič nestalo je ako zo zlého sna.

Všetci odomňa utekajú a tí najbližší čo tu mali byť premňa sú desať stôp pod zemnou.Je mi zo seba zle!

Prve som sa bala že ma naozaj zabijete :D ale ja musela :') :D

Mohli by ste sa vyjadriť v komentoch :D :3

Venujem Čau Ahoj :'3

Sorry za chyby -,-

-Sweet