NEVER SLEEP (SK) (POZASTAVENÉ)

Úvod

Nedeľa v noci, 1:00 alebo skôr pondelok ráno a ja stále rozmýšľam nad textom novej pesničky. Nerobím to naschvál preto, aby som nezaspal a tým sa vyhol neviem-akým-zázrakom-až-tak-nereálnym-že-by-ma-mohli-zavrieť-na-psychiatriu zvláštnym snom, ktoré ma poslednou dobou prenasledujú dosť často. Naozaj! Viem, že raz zaspať musím a tým pádom sa im nevyhnem.
Teraz som hore však preto, lebo tú pesničku potrebujem napísať.

V noci mi to najviac myslí. Mám stále nové a nové nápady, ktoré väčšinou využijem a naviac, o týždeň máme hrať na jednom malom koncerte v Coffee Bare v meste.

Tak späť k pesničke. Tancujúce králiky? Zombie maniaci? Upírí vlkolaci alebo vlkolačí upíri? Chalani by ma asi zabili, keby som nám napísal pesničku o rozprávacích stromoch a nadržaných potkanoch. Robím si srandu.. Toto sú len časti mojich snov, ktoré samozrejme v pesničke nepoužijem. NIKDY!

Mimochodom, volám sa Cody a mal by som už ísť spať. Predsa len je október a tým pádom o 6 hodín musím byť v škole. Hmm.. Škola alebo pesnička... Škola alebo pesnička... Pesnička vyhrala.

Ešte chvíľku som písal slovo za slovom, vetu za vetou až nakoniec vznikla prvá strofa. Onedlho som prestal písať, pretože som počul škrabot na moje dvere, ktorý nie a nie prestať. Vstal som, odložil zošit s pesničkami do zásuvky v stole a otvoril dvere..

Zabudol som spomenúť, že máme doma čivavu, ktorá bola to stvorenie, ktoré mi škrabalo na dvere (sestrin pes). Ten jebnutý pes mi lezie viac na nervy ako ktokoľvek iný. Volá sa Charlotta. Ešte aj sprosté meno má. (Podotýkam, sestra má 8). Charlotta je ako taký prerastený potkan. Aspoň pre mňa. Žije, no úplne zbytočne. Dokonca aj potkanie oči má, ktoré jej svietia v tme na červeno.

Spokojne si vošla do mojej izby, vyskočila na posteľ a ľahla si tam, akoby jej to patrilo. Takže ja ju mám tolerovať na mojej posteli v MOJEJ izbe, ale keď chcem, aby po mne dojedla zvyšky z večere, ktoré už nemôžem dojesť, lebo by som sa povracal, tak ich samozrejme nechce a naviac mi ešte očúra všetko na čo natrafí?

Schmatol som ju z postele pri čom trochu zakňučala. Bolo mi to jedno. Je to moja posteľ a nedovolím, aby mi očúrala aj tú!

Vyniesol som ju pred dvere, pustil na zem a naposledy potichu, takmer šepotom zakričal popri tom, ako bežala preč: „A už sa nevracaj ty diabol!" Zabuchol som dvere, ľahol som si do postele, keď sa mi zrazu niečo nezdalo. Automaticky mi došlo o čo ide. Prudko som sa postavil, ba som priam vyletel z postele a pozrel sa na moje kockované pyžamové nohavice.. „Tá malá mrcha!" Len som sa modlil, aby to nebolo to, čo som si myslel, že to bolo ale keď som to ovoňal, hneď mi došlo, že je to to, čo som si myslel, že je to.. Áno.. Očúrala mi posteľ.. Nenávidím ju!

---------------------------

Ahojte! Takže ako vidíte, začala som pracovať na novom príbehu (s pomocou daisy063 ) a pozastavila som písanie príbehu Ona hovorila pravdu a on jej veril.

Hejty beriem, keďže som to mala spraviť asi už skôr (dať najavo, že pozastavujem písanie príbehu) ale možno v ňom ešte budem niekedy pokračovať no na teraz nejak nemám nápady do toho príbehu a za to na druhú stranu som dostala nový nápad na nový príbeh. Dúfam, že sa vám bude páčiť a ja budem vďačná za každý vote, koment a prečítanie.

PS.: je dosť možné, že časti príbehu nebudem pridávať tak často ako by som mala. Možno 2 časti do mesiaca, možno len jednu. Ja viem, je to trošku málo a sama poznám ten pocit, keď musím dlho čakať na ďalšiu časť a cez to čakanie aj zabudnem, čo sa dialo v predošlej časti. Preto sa budem snažiť pridávať co najčastejšie ;)

-Love, Sima