Myšlienky stratenej duše

Pohľad do duše

Pohľad do duše,
oči sú zrkadlom.
V niektorých šťastie,
iné zahmlejú sa tmou.

V tých mojich obidva,
silno sa bijú.
Aj smutný ľudia,
Na svete ijú.

Smutný zo samoty,
len škvrnka šťastia.
Verný pre iné životy,
je aj skutočná láska.

Láska rozbitá,
hrnie sa slzami.
V očiach človeka,
pramienkami.

Pramienky slané,
po tvári stekajú.
Pery svoj úsmev
znovu skrývajú.

Skrývajú šťastie,
z radosti.
Vykresľujú smútok,
z bolesti.

Toľko nehy v človeku smutnom skrýva sa.
No ľudia ju rozbijú na črepiny zasa.

Rozbijú vázu,
korienky kvetu.
Srdce človeku,
do posledného citu.

Dieliky štiepivé,
po zemi sa valia.
Zlepí ich len ten,
Čo má oči ťastia.

Oči ťastné,
do duše mi nakúkajú.
Smútok, bolesť, žiaľ
mi skrývajú.

Ruky obklopia moje telo,
objatie my dávno pochybelo.
Obíjmu, utešia, pohladia,
Úsmev na perách vyčaria.

Tak ako na perách úsmev je,
tak v mojej duši šťastie bubnuje.
To ako človek rozveselí iných,
to je vzácne na ľuďoch druhých.