Strať sa!!

Nový školský rok

Supér, ďalší školský rok. Strašne sa teším. Ale nie robím si srandu samozrejme. Síce to minulý rok bolo horšie lebo som šla na novú školu ale teraz je to v pohode. Už som druháčka na strednej. Hmm, to iba mne pripadá už také vyspelé? Fajn ja viem mám zatiaľ iba 16 ale čo chvíľa sa mi blíži 17 a ja sa neskutočne teším. Vlastne kto by sa netešil však?

Špirála a výrazný bordový rúž mi bohato stačí. Žiadny make-up nepoužívam. Žiadny korektor, očné tiene, roziasňovač a potobné sračky. Toto mi bohate stačí.

"Natália no poď už. Dnes ťa hodím autom."

"Ja-som-Nataly!" Neznášala som to meno. Je hrozné. Preto všetci na rozkaz ma volajú Nataly.

Išla som dole schodmi, obula moje martensky a mohla ísť. Mama ma už čakala v aute.

Sedla som si do auta kde mama mala pusteného Bruna Marsa. Veľa ľudí by si pomyslelo 'fíha aký dobrý vkus'. Bože ani keby. Hneď som tam dala moje CD s Kabátom. Kabát je fajn. A je to jediná skupina, ktorú mi mama toleruje v jej blízkosti.

"Tak čau uži si to." Zakývala mi mama pred školou. Iba som jej odkývala a kráčala do školy. Pri hlavnej bráne, ak to tak môžem nazvať ma čakala kamarátka Denisa. Poznáme sa iba od strednej ale je to fakt ppči babenka. Nemám rada také tie lezbické kamarátstva takže žiadne také že ju ľúbim a podobne.

Tak v skratke. Denisa. Má úplne iný štýl obliekania aj hudby. Ale počúva zahraničný rap, čo mi vôbec neprekáža. Mohla by som tvrdiť že sme najlepšie kamarátky ale poznáme sa iba rok tak to nechcem zakríknuť. Na túto školu som šla sama bez spolužiakov. Hneď v prvý deň som si s ňou sadla. Sedíme spolu samozrejme. Denisina postava je skvelá. Je opálená ( ale to je prirodzené u nej aj cez zimu ) , hnedé trošku vlnité dlhé vlasy (ktoré si skoro stále žehlí tak to je jedno ) zelené oči, ktoré sa k jej farby pleti hodia priam dokonalo. No a my dve sme nie moc malé a nie moc vysoké. Obydve máme cca 175-180 cm. Fajn tak sme trošku dlhšie no a čo? 

"Dendá!" Zakričala som na ňu a dali sme svoj typický pozdrav.

"Čau stará." Usmiala sa na mňa.

"Som rovnako mladá ako ty, tak mi láskavo nehovor stará." Drgla som do nej. Ani ona nemala šaty. U nej to je normálne, ona šaty nenosí, ale ja si ich väčšinou na slávnosti berem. No ale keďže pre mňa škola neni žiadna slávnosť tak preto som radšej v roztrhaných skinnách.

Zas mal riaditeľ nejaký dlhý príhovor. No nik ho nepočúval pochopiteľne.

"No a teraz môžte ísť do tried kde vám triedny učitelia dajú rozvrh a knihy." S týmto sa s nami riaditeľ rozlúčil a každý sa vybral do svojej triedy.

"No čo Nastenka, chýbal som ti?" Prišiel za mnou ten debil Oliver.

"Pravdu že máš Ivanko." Cmukla som naňho a hneď potom zagúľala očami. Denisa sa na mne zas smiala ale nič radšej nehovorila. Sadli sme si tam kde aj minulý rok. Kraj pri stene, predposledná lavica. Za nami sedí najlepší chalan na svete - Patrik. Je fakt krásny ale je u mňa vo friendzone. Kiežby som toto mohla tvrdiť. Bohužial ja som uňho vo friendzone. No nejdem sa kvôli tomu nejako trápiť už som sa natrápila dosť. Aj tak sme najlepší kamaráti. Počúva tú istú hudbu ako ja chová sa ako ja, je ako ja.

No a potom tu je zlá správa. Predo mnou sedí Oliver. Áno presne tak Oliver. Sedí spolu s Lukášom, jeho najlepším kamarátom. Nechápem ako môžu byť najlepší kamaráti. Lukáš je fakt skvelý chlapec a Oliver? To je kus vola.

Triede sme neboli dlho. Triedna sa nás pýtala ako sme prázdninovali, rozdala nám rozvrh a učebnice a pustila nás domov. Ja som sa ešte rozlúčila s Patrikom a Denisov a pešo som si so sluchátkami v ušiach, v ktorých hral Alex Roses, išla pomaly domov.

***

Tak to iba také zoznamovacie. Páčilo sa?