Život VS Hra

Čítanie fakt bolí

Silnejší závrat ma prichytil nepripravenú. Zaknísala som sa a hlavou narazila do steny za mnou. Náraz nebol tvrdý ale otriasol mojou koncentráciou. Adam bol okamžite pri mne. ,,Srdce jej šialene bije." hovoril s hrôzou. ,,Som v pohode. Je mi fajn." povedala som no ani ja som si neuverila. ,,Vyčerpáva ju to viac, ako som čakala." skonštatovala Tamar. ,,Musím to dočítať..." povedala som. ,,Adam, môžeš ju držať." Ani neprikývol. Posadil si ma pred seba a zozadu ma chytil. Pohodlne som sa usadila a oprela som sa o telo môjho frajera za mnou.

...až k osobe s menom Nastasia Reestová. Ak ju nepoznáš bola to tvoja prababka. Bola posledná z tvojej rodiny ktorá mala Dar. Tiež som zistila že ani tvoja mama ani babka neboli Obdarované. Osud si zvolil teba. Bolo mi jasné že ťa sem dovedú a tak som tu nechala toto. Ak by si ma zastihla ešte živú poradila by som ti sama. Ale šance tomu nedávam. Hra ma oslabila natolko že som musela zájsť k niekomu k Tamar a snažiť sa pomôcť ti takto. V podzemí, pod budovou sa nachádzajú tunely. Vedú do lesa za mestom. Ak sa vám zázrakom podarí dostať až tam, máte volnú cestu k Stredisku. Poslednému slobodnému mestu kde sa Obdarovaní môžu dožiť staroby. Prosím ťa, doveď ich tam. Musí prežiť aspoň jeden.
Aj by som zabud...

Svet sa nahne a ja sa kloním k zemi. Na poslednú chvílu ma Adam zachytí. ,,Alex...Alex..." Zamrnkám ako keď ma niekto budí skoro ráno a mne sa nechce vstávať. ,,Sú to dve vety. Dobre? Dve. Nič viac. To zvládneš." Prikývnem. Adam ma nadvihne a ja sa naposledy skoncentrujem.

Nevet...never nikomu. Hlavne si stráž drhocennà...drahocenné veci. Aj ždibok nádeje ťa môže pounúf....posunúť vpred.
Opýtaj sa Tamar na mga...mňa.
Zbohom.

,,To je všetko." Adam ma chce posunúť ale ja ho zastavím. ,,Ak mi cukneš hlavou asi ma roztrhne." ,,Prepáč." Zavrtím hlavou. Do kelu. Zabudla som. Potlačila som vlny bolesti a ostala ležať na Adamovi. ,,Tamar" hovorila som akoby do stropu. ,,Poznala si Ruth. Povedz mi o nej niečo." Tamarina kučeravá hlava sa mi nahla do zorného pola. ,,Bola neobyčajná. Len svojím zjavom si všetkých podmanila. Bola milá, dobrá a srdečná. Presne ako ty. Bola prvá ktorej neprekážala moja minulosť. Velmi rýchlo sme sa skamarátili. Žial, bola príliš často posielaná dovnútra. Vydržala tu rok. Potom..." nedokončila ale všetci sme to pochopili. Umrela. Smrť tu čaká na všetkých. ,,Hovorila si, že bola prvá ktorej nevadila tvoja minulosť. Čo také sa stalo." Tamar sa nadýchla. ,,Vieš o tom, že Toga mal dieťa. On ho nenávidel. Týral ho ako sa len dalo. Nenávidel jediný prejav svojej ludskosti. Bola taká malá a bezbranná. V desiatich rokoch vedela každý spôsob mučenia ktorý vás napadne. Ale jej Dar ju držal nad vodou. Toga ju silou mocou chcel zabiť. V deň jej trinástych narodenín ju vzal na útesy. Zastali na vrchu a otec jej povedal, že ak sa k nemu nepridá okamžite ju zabije. Odmietla. Už vtedy vedela, že jej otec je stelesnené zlo. Ale stále bola jeho dcéra. V podstate ho milovala. A myslím, že ho stále miluje. ,,Tamar ako to všetko môžeš vedieť? Bolo to dávno a určite to bola cudzia osoba..." ,,Mýliš sa, Alex, tá osoba je bližšie ako si myslíš." ,,Tamar..." ,,Som ona. Togyho dcéra." Hneď by som vyskočila na rovné nohy, ak by som mohla. ,,Ale ja mu nepomáham..." ,,A to ti mám veriť?" ,,Alex v živote by som ti neublížila. ,,Alex má pravdu" pridal sa Adam ,,ak by nás chcela dostať už by to urobila. Mala na to viac príležitostí." Musela som uznať, že má pravdu. Tamar ma mohla tolkokrát zabiť a ani raz to neurobila. ,,Fajn. Verím ti" šepla som. Zas véélmi presvedčivo. Tamar sa pousmiala. ,,Čo si zistila?" spýtala sa ma. ,,Môžem nás dostať von." šepla som znovu. Obaja sa na mňa pozreli. Adam natešene a Tamar zhrozene. ,,Čo?" opýtala som sa nechápavo. ,,To bude problém." šveholila Tamar, ,,celé dva mesiace tu bude otec. Inkvizícia." ,,Do riti" zahrešil Adam. ,,Sme v keli" doplnila som ho.

Hi guys.
Ďalšia časť. Uvidíme aké budú ohlasy ale každopádne...

I 💗 U so much

Tayra222