Upredictable Love❤

2.kapitola Lukas! To neni možné

... už už sme sa išli pobozkať ale niee ten dememt Louis do toho skočil "Hej hej hej počkať toto si robte v súkromí ja odchádzam" mala som chuť Louisa zabiiť!! Skoro som mu dala facku ale tak stále bol hrozne pekný a tá jeho pekná tvár ma nakoniec odradila.😂S Lukasom sme išli do cukrárne a tam sme sa začali rozprávať o nás. Priamo sa ma spýtal "Tini stále ma miluješ?" Povedala som "Ano Lukas. Keď som odišla nevedela som na teba prestať myslieť." Chytil ma za ruku a povedal "Aj ja. Milujem ťa" Ale teraz sme sa už pobozkali, žiadny otravný Louis tam nebol. Cítila som sa ako v 7. nebi. Lukas mi potom opýtal sa "Už ma nikdy neopustíš?" "Nie". Potom som sa začervenala a zasmiala. "A kdo bol ten otravny chlapec čo sa s tebou vtedy rozprával?" "Ou ten... vola sa Louis toho si nevšímaj. Už od prvého dňa školy ma otravuje" "Aha takže niečo ako Harry z bývalej školy". Obidvaja sme sa začali smiať. A v tom mi zazvonil telefón. Keď som sa pozrela bolo tam asi tisíc zmeškaných hovorov od mamy. Zabudla som že mama spravila oslavu aby ukázala svojím priateľom náš nový dom. Okamžite som sa postavila a zahlásila "Lukas prepáč ale musím ísť domov. Čo keby sme sa stretli zajtra?" "No dobre tak mi potom zavolaj" "Je mi to naozaj lúto..." povedala som a rozbehla som sa ku dverám. Ako som utekala všimla som si dosť zaujímavé miesto. Bolo tam pódium, kaviareň a Louis. Neviem prečo ani čo ale niečo ma k tomu miestu priťahovalo. Veľmi zamysleno som sa tam pozrela ale zobudilo ma silné vibrovanie telefónu. Tak som sa rozbehla že sa mi za nohami prášilo. Prišla som domov, mama na mňa do večera tak hučala že mi ani nedala žiadny trest. Na další deň keď som išla do školy nasmerovala som to k Lise aby som sa jej spýtala "Ahoj keď som išla domov videla som taký bar... bolo tam pódium nebola si tam už náhodou?" "Nie ja tu žiadne bary ani nič nepoznám spýtaj sa Louisa" "Prečo? Čo ty ho poznáš?" "Ano chodil somnou do minulej školy bol tam veľmi obľúbený a on tu také bary pozná" "Tak ďakujem" síce s veľkou nechuťou ale išla som sa spýtať Louisa. "Ahoj" "Ahoj čo by si potrebovala?" Zasmial sa znova a tento krát ako najväčší dement."Už vidím že som sa nemala pýtať" už som bola na odchode ale zastavil ma "Hej hej počkaj neurážaj sa hneď no hovor pýtaj sa" chytil ma potiahol za ruku a trochu čudne sa pozrel. "No takže chcela som sa ťa spýtať na ten bar kde si bol včera bolo tam také pódium" "Ako vieš kde som bol čo ty ma sleduješ?" "Nie nesledujem ťa išla som domov a uvidela som ťa tam" "Tak teda oukej a ten bar sa vola Dream" "A kdo ho vlastni? Čo sa tam robí?" "Moc veľa otázok naraz pomalšie... Takže vlastní ho jeden muž volá sa Mark Dick a veľmi často sa tam konajú súťaže v speve a v tanci" "A ty sa tam snáď prihlasuješ" začala som sa smiať on sa zasmial tiež a povedal "Ano prihlasujem a skoro vždy vyhrajem dnes je jedna prídi sa pozreť" na to som iba zo smiechom povedala "No dobre teda tak ja prídem a o koľkátej?" "Keď mi dáš tvoje číslo tak ti zavolám" "Hej hej spomaľ prečo by som ti ho mala dávať?" "No predsa aby som ti zavolal ty genius" "Ha ha ha" ironicky som povedala."Tak tu máš to číslo spokojný?" "To ja som vždy". Toto bol asi prvý rozhovor s Louisom po ktorom som ho nechcela zabiť. Chvíľu tam iba tak stál a pozeral sa niekam do neznáma keď v tom mi zavolal Lukas "Ahoj Tini" Ahoj Lukas" "Čo robíš stretneme sa po škole?" Tak dobre ahoj počkaj ma pred školou posielam pusu" V tom momente sa Louis tak znechutene pozrel až to bolelo. Nechápem čo tým sleduje. A je to tu znova ma našval! Celú školu som sa tešila kým škola skončí a môžem ísť za Lukasom. Konečne zazvonilo na koniec vyučovania. Hneď som sa rozbehla pred školu za Lukasom ktorý tam už čakal. Chcela som sním ísť do toho baru Dream ale on chcel ísť niekam bližšie tak sme išli tam kde sme boli minule. Sadli sme si a začali sme sa rozprávať o nie moc dôležitých veciach. Sedeli sme tam už takých 35 minút a v tom mi zavrndžal telefón a zavolal Louis. Tak som to zdvihla "No?" "Tá súťaž začne približne za 15 min. Prídeš?" " hmm tak dobre už idem". Samozrejme že sa Lukas ozval "Kam ideš?" "Do toho Dreamu eehmm... volala mi kamarátka že za 15 min. bude začínať taka súťaž čo som chcela vidieť." "No tak dobre môžem ísť stebou?" "Jasné že môžeš ale musíme si pohnúť". Postavili sme sa zaplatili a utekali sme do Dreamu. Prišli sme presne na čas. Hádajte kdo vystupoval ako prvý. Daniella! Skoro ma šlak trafil z toho ako dobre spievala. Bolo ešte pár čísiel a potom išiel Louis. A na prekvapenie ani trochu nepreháňal spieval naozaj dobre. Ako som to počula tak som sa zamyslela že aj ja by som chcela vedieť tak spievať...viem hlúposť. Počas vystúpenia sa ma Lukas spýtal "Tini to je ten otravný chlapec však?" "Ano to je on" potom sa začal hrozne smiať. Vôbec neviem čo mu prišlo také smiešne mne sa to páčilo. Louis sa na mňa počas vystúpenia pozrel, potom vedla mňa a uvidel Lukasa. Jeho sebaistá tvár nachvíľu dosť znervóznela. Ale hneď ho to prešlo. Na Lukasa sa ale už potom celý čas čo sme tam boli nechutne pozeral a nedalo mu a prišiel za mnou "Aký som bol?" Spýtal sa ma veľmi sebaisto. "Si veľmi dobrý" zasmiala som sa. "Viem to ale poteší ma keď mi to niekdo povie"