Tesne pred koncom školského roka na Strednej Škole Teiko sa stala tragédia, ktorá zasiahla všetkých členov "Zázračnej generácie". Kuroko a jeho sestra Yuno spoločne odídu na Súkromnú Vysokú Školu Seirin kde obaja plánujú začať odznova. To však Yuno...
Po tréningu sme sa s Kurokom stretli pred školou a potom spoločne zamierili domov. Cestou mi vyrozprával všetko, čo sa na tréningu udialo. Keď som ho videla celú dobu sa usmievať, bola som šťastná, že on je šťastný.
,,Bol tam jeden zaujímavý chalan... Kagami Taiga." povedal nečakane Kuroko a vtedy ma zamrazilo. ,,Prepáč, že sa pýtam ale... nie je to tvoj nevlastný brat?"
,,Zhodou okolností je... nanešťastie!" naštvane poviem a pozriem sa do zeme. ,,Kuroko, môžem ťa o niečo poprosiť?" s falošným úsmevom som sa na neho pozrela a snažila sa zadržať slzy. ,,Prosím, už o ňom predo mnou nikdy nehovor...!"
,,D-Dobre..." povedal zaskočene Kuroko a obaja sme pokračovali v ceste akoby sa nič nestalo.
Prišli sme do bytu, odložili si veci zo školy a chystali sa uvariť niečo na večeru. Kým ja som krájala zeleninu, Kuroko zatiaľ pripravoval mäso. Nemôžem všetko nechať vždy len na ňom veď aj tak má dosť starostí sa o mňa starať, takže ja mu to aspoň trochu vynahrádzam výpomocou v kuchyni.
Keď bola večera hotová, sadli sme si spoločne za stôl a s chuťou sa do nej pustili. Pri jedení sme sa začali rozprávať a spomínať na naše detstvo. Akonáhle sme dojedli, Kuroko poumýval riad a ja som ho poutierala. Potom som šla do izby, vymenila si učebnice na zajtra, prezliekla sa do pyžama a išla spať. Samozrejme nemohla som zaspať. Stále som premýšľala o Kagamim a o všetkom inom, čo sa dnes v škole stalo. Ah... Dúfam, že zajtra to bude pokojnejšie. Pomyslela som si a o pár minút na to zaspala.
~~~
Ráno som sa zobudila so zlým pocitom, akoby sa dnes malo niečo stať. Najhoršie na tom bolo, že som nevedela, či to niečo bude dobré alebo zlé. Po raňajkách sme s Kurokom zamierili rovno do školy.
Po príchode do školy nás zastavila skupinka študentov z prvých ročníkov. Zastavili sa priamo pred Kurokom a vyzeralo to, akoby sa poznali. Keď sa spolu začali rozprávať, odrazu som začala byť z nich nervózna.
,,Um... Kuroko, poznáš ich?" zvedavo sa ho opýtam. Kuroko sa na mňa prekvapene pozrie a jemne sa usmeje.
,,Oh... prepáč. Toto sú moji priatelia zo včerajšieho tréningu." usmial sa Kuroko.
,,Ahoj, ja som Koki Furihata. Veľmi ma teší!" Povedal vysoký chalan s hnedými vlasmi.
,,Ahoj! Moje meno je Koichi Kawahara. Rád ťa spoznávam!" Vykríkol plešatý chalan a odrazu celý sčervenal.
,,Si v poriadku?" opýtal sa ho Furihata.
,,Ja som Hiroshi Fukuda. Do tretice ťa rád spoznávam!" Predstavil sa chalan so širokým úsmevom a divným účesom.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Rada vás spoznávam. Ja som Yuno Tetsuya." predstavím sa s jemným úsmevom.
