Život človeka ktorý nemá kamarátov.

Časť prvá uvedomenie.

Poznáte toho chalana ktorý vždy sedí sám? Ktorý vám neodpovedá na vaše pozdravy alebo vám neodpovedá na otázky? Chalana ktorý nemá žiadnych kamarátov. Tento príbeh bude o dakom kto je v podobnej situácií. Aby som sa predstavil volám sa "Henry". Toto meno je samozrejme fiktívne. Dúfam že si prečítate tento príbeh ktorý som vám prichystal.

Nedávno som opustil základnú školu a išiel na nemenovanú strednú školu. Táto škola ma nenaplňovala, ale bola to posledná možnosť ktorú som mal. Už od detstva som mal problémy sa z dakým normálne porozprávať nie to ešte sa priateliť. Vždy ked dakto povie vtip zasmejem sa, robím to čo sa odo mňa očakáva v danej situácií. Môj vzhľad je hlboko pod priemerom a tým pádom nemám takmer žiadnu odvahu. Všetci okolo mňa sú uvoľnený, ja som vždy napätý. Odchod zo základnej školy bol pre všetkých spolužiakov emotívny až na mňa. Ľudia s ktorými som sa takmer nikdy nerozprával sa so mnou lúčili ako keby sme boli najlepší kamaráti. Príchod na strednú školu bol taký aký som si predstavoval. Nový ľudia ktorý predstavovali nebezpečenstvo. Všetci sa spolu zoznamovali, ja som sedel v lavici a bol v neprítomnom stave. Všetci to poznáme, nové prostredie ktoré nepoznáme a "bojíme" sa ho. Väčšina ľudí si povie "možnosť začať s novým štítom odznova". Nanešťastie to nie je také jednoduché ako sa zdá. Po hodine v "novom nepriateľskom území" som si začal obzerať mojich nových spolužiakov všetci vypadali tak ako by ste si mysleli. Boli tam rôzne tipy ako napríklad: športovci, zvláštny ľudia, populárny ľudia. Potom som tu bol ja ktorý bol sám. Raz mi bolo povedané že vypadám nepriateľsky a naštvane tým pádom sa so mnou ľudia nechcú baviť. Som podľa nich divný. Viac divný ako ostatný "chudáci" ktorý sa často snažia zapadnúť do určitej skupiny ľudí. Falošný ľudia ktorý urobia všetko aby sa dakomu zapáčili. Myslím že to čo robím ja a falošný ľudia je od seba troška odlišné. Samozrejme sa snažím určitým spôsobom zapadnúť do spoločnosti a nebyť "divný" avšak nehrám sa na nič čo nie som.

Po tom ako sa skončil môj prvý deň na strednej škole mal som zmiešané pocity či to bude také isté ako to bývalo na základnej škole alebo sa dačo zmení. Samozrejme