Označená Anjelom [PREBIEHA ÚPRAVA]

Prológ

Cítila som, že kúzlo funguje. Bariéra sa opäť obnovuje, ale veľmi pomaly. Neviem, či to dokážem. Neviem, či zvládnem sama obnoviť bariéru proti Lovcom. Napadli nás len vďaka mojej blbosti. Len pretože som chcela, aby mohla byť moja mama šťastná, pretože jej manžel je jeden z nich. Ale stalo sa to, čo som nepredpokladala. Bariéra sa celá zrušila a napadli nás. K zemi padajú stovky mŕtvych. Či už sú to Anjeli alebo Lovci, všetci umierajú kvôli mne. Mám na pleciach smrť všetkých.

„Elisabeth! Pusti ma! Nemôžeš to urobiť, nedokážeš to! Nechcem o teba prísť! Prosím, pusti ma," zakričal na mňa môj snúbenec Atherial. Takmer som zabudla, že aj jeho držím kúzlom odo mňa, pretože by ma v tomto zastavil. 

„Nemôžem, nemôžem to zastaviť. Musím dokončiť bariéru sama! Všetko je to moja vina! A to len kvôli mojej matke, ktorá si nevie vážiť toho čo má!" zakričala som naňho naspäť, pretože pomedzi hluk, ktorý vytvárali bojujúci Anjeli a Lovci, sme sa poriadne nepočuli, aj keď sme stáli na najväčšom vrchu.

„Nechcem ťa zastaviť! Chcem ti pomôcť. Nenechám ťa zomrieť. Musíš ma pustiť, pretože spolu to zvládneme. Prosím, nechcem bez teba žiť..." hlas sa mu lámal a ja som sa naňho konečne pozrela. Kľačal na zemi niekoľko metrov odo mňa a upieral na mňa svoje výrazné modré oči. Oči, ktorým som podľahla vždy, keď som do nich pozrela. Oči, ktoré sa na mňa toľkokrát pozerali s takou nežnosťou a láskou, akú som mu zakaždým opätovala. 

Náhle som pocítila miernu bolesť v hlave. Skríkla som a zložila sa na kolená. Atherial vykríkol nech ho pustím, pretože strácam mágiu. Nikto z nás nie je pripravený na takúto záťaž. Neboli sme na to trénovaný. Bariéru v minulosti vytvorilo niekoľko Anjelov a nie jeden. Pozrela som sa na Atheriala so slzami v očiach a rozhodla som sa ho pustiť. Ľavú ruku som priložila k telu, čím som ukončila kúzlo, ktorým som ho uväznila predo mnou. Okamžite sa ku mne rozbehol a kľakol si vedľa mňa. Pozrela som sa naňho, zatiaľ čo som stále jednou rukou vytvárala bariéru.

„Povedz mi to kúzlo, ktoré práve robíš. Spolu to dokážeme. Nenechám ťa, aby si to robila sama," zašepkal mi a ja som sa naňho z posledných síl usmiala. Pobozkal ma do mojich, ako noc čiernych vlasov a ja som mu povedala kúzlo. Pomohol mi postaviť sa na nohy a chytil ma za moju voľnú ruku. Povzbudivo sa na mňa usmial a ľavú ruku zdvihol do výšky pása. Ja som urobila to isté so svojou pravou rukou a spoločne sme odriekavali kúzlo, ktoré dvíhalo bariéru.

„Obice renovare. Et occidit venatores. Ergo omnes mortui cadunt et simul evanescunt!" kričali sme jednohlasne. Významom kúzla bolo obnoviť bariéru a zabiť každého Lovca, ktorý sa nachádza na tomto ostrove. Ich jediná šanca ujsť je vtedy, kým sa bariéra neuzavrie nad našimi hlavami.

Držali sme sa pevne za ruky a vnímali sme mágiu toho druhého. Energia nami pretekala a bariéra sa dvíhala. Mohli sme ju vidieť len my, pretože sme ju tvorili. Bola už takmer v trištvrtine svojej výšky. Mohli sme vidieť pár Lovcov padať k zemi. Nevedeli, čo sa s nimi deje, pretože o nás nik nevedel. Jednoducho sme konali.

Začali sa mi zatvárať oči a doliehali na mňa mrákoty. Konala som nad rámec svojich možností, rovnako aj Atherial. Ten to však nerobil tak dlho ako ja. Vytvorila som polovicu bariéry, keď sa ku mne pridal. Išlo to samozrejme rýchlejšie s ním ako samej, avšak ubúdalo mi energie rovnako veľa. Po chvíli som sa už ledva držala na nohách, no robila som to kvôli nemu. Nemôžem ho opustiť. Pozrela som na jeho sústredený profil a všimla som si kvapôčky potu, ktoré sa mu objavili na čele a tiekli spod jeho krásnych blonďavých vlasov. Pomaly sa ku mne obrátil a pousmial sa. V jeho očiach som videla únavu, ktorá si nás teda našla oboch.

„Milujem ťa. Nikdy ťa neopustím," povedala som so všetkou láskou, ktorú som k nemu cítila a ktorú som v sebe mala.

„Aj ja ťa milujem. Nikdy, nikdy, nikdy ťa neopustím a nevzdáme sa bez boja, jasné?" odpovedal mi a podišiel ku mne. Náhle ma vášnivo pobozkal a mne to dodalo energiu pokračovať ďalej. Nikto už nesmie zomrieť. Naša maličká Emily musí žiť v bezpečnom svete. Bozkávali sme sa naposledy. Nevnímali sme čas ani priestor okolo nás. Vnímali sme len jeden druhého a našu lásku. Atherial mi vsunul ruku do vlasov a ja som mu tou svojou prešla od chrbta až ku krku, kde som sa zastavila a objala som ho. Nedokázala som prerušiť náš bozk, pretože bol ten posledný. Nedokázala som prerušiť kúzlo, pretože bolo to najdôležitejšie. A nedokázala som vrátiť čas, aby som mohla napraviť svoju chybu, ktorá nás stála život. 

Pozrela som sa Atherialovi poslednýkrát do očí a za jeho hlavou som videla posledného Lovca, ktorý si stihol zachrániť život predtým, ako sa bariéra uzavrela nad našimi hlavami. Pozerala som sa do jeho dokonalých modrých očí a vpíjala som do seba všetku jeho lásku. Potom som ho objala a naše bezvládne telá dopadli na zem.

Ahojte anjelikovia :3 Takže toto je môj nový príbeh, ktorý už podľa Prológu, bude o anjeloch. Avšak nie obyčajných. Dúfam, že sa vám príbeh bude páčiť a budete spolu s postavami a so mnou zdielať svoje pocity.

Vaša -K