Zamilovaná do anjela :*

1. časť. Nečakaná tragédia

Ahoj. Volám sa Debi. Poviem Vám príbeh o mojej láske a stratenom bratovi. Dúfam že Vás tento príbeh ohromí a budete ho chcieť dočítať čítať až do konca.

Konečne 20. september.  -Už si sa konečne pobalila?- skríkne na mňa mama.

 -Mamááá veď už som zbalená 2 dni!- zakričím na celý dom. -Zober si tamtú železnú skrinku čo máme v trezore za obrazom.- povie mi mama veľmi vážne. -dobre, dobree..-

Zobrala som si krabičku čo sme mali v trezore ale nechápem prečo ju mám brať na dovolenku. Zrazu mi zapípa mobil s sms-kou. Kto iný ako moja BFF Anežka.                                                         Anží:  Mám pre teba úžasnú správu. Poď okamžite von pred váš barák!

Ja: Ako chceš ale vieš že mám naponáhlo.... :D

O pár sekúnd som už dole pred naším barákom. Ako vždy je Anží (tak ju voláme) Namaľovaná od hlavy až po päty. :D .

-Wooow aká krástna new kabelka Anžíí :D -

Anžiny rodičia sú veľmi prachatý :D Môže si dovoliť všetko čo chce.

- Ja viem že je perfektná ale teraz k tomu môjmu prekvapeniu. Priprav sa.-- No už to vaklop!- nedočkavu som na ňu zručala.

-Dobre. Odchádzam s vami na dovolenku do Francúzka. Moji rodičia cestujú za prácou do Španielska takže si môžem robiť čo chcem.-

Od prekvapenia som ostala stáť s otvorenou hubou a zízala som na ňu ako krava.

- woow to som nečakala a kde máš kufre?-- tu v aute predsa kde inde?-  -no poďme hore nie?-

Šli sme teda hore a Anží mi pomohla sa dobaliť.

-Odchádzame!- zvolala na nás moja mama

Nastúpili sme do auta. Anží zaspala a ja tiež. Môj ocko sa rozprával s mamou.

A vtedy sa to stalo. Moja mama nás zobudila vrieskaním. A potom buch. Nevedela som čo sa stalo.

-mami, oci, čo sa stalo?-

- Debi?- pozrela sa na mňa Anží ktorá už tušila čo sa stalo.

Vyliezli sme z auta a ja som zavolala záchranku. Moja mama s otcom sa nepreberali.

Za chvíľu pri nás stála záchranka aj s políciou. Boli sme v šoku. Odviezli nás do nemocnice a naše kufre zobrali tiež. Odpadla som os toho zmetku.

Zobudila som sa v nemocnici a vedľa mňa ležala Anží. Ešte sa neprebrala. Anžiny rodičia sedeli vedľa nás.

- Kde je moja mama?- spýtala som sa Avril (Anžinej mami.)

- Mrzí ma to Deby ale tvoji rodičia sú....- nedokončila vetu.

Zrazu som sa rozplakala.

O 2 dni ma pustili.