Prešli 2 dni čo ma pustili z nemocnice.
Doma som bola celkom sama. Starých rodičov som nemala. V podstate inú rodinu som nemala okrem mojem mami a otca. Blížil sa pohreb.
Deň pohrebu
Ráno som skoro vstala. Osprchovala som sa a vysušila som si vlasy. Ani som sa nenamaľovala. Nemala som chuť. Hodila som si na seba šierne rifle mikinu a šierny kabát.
Po pohrebe som ešte ostala pri hroboch mojich rodičov.
-Debi?- ozval sa za mnou hrubý hlas.
Otočila som sa. Stál za mnou nejaký neznámi muž.
-Kto ste?- odpovedala som s plačom.
-Nezáleží na tom kto som. Toto mi dala tvoja mama.- povedal mi vážne.
Podal mi list a odyšiel.
Prečítala som si a vtedy som pochopila že sa musím postaviť na nohy.
Šla som domov a otvorila som trezor kde boli všetky naše peniaze. Zbalila som si všetky veci a pobrala som sa na ďaľekú cestu za svojim anjelom a bratom.
Dom som nechala susedom nech sa mi oň postarajú. Sadla som do auta a vybrala som sa na dlhú cestu do Francúzka.
O 8 hodín cesty.Zatavila som sa na pumpe pretože mi došiel benzín. kúpila som si 2 minerálky a bagetu. Bola som veľmi hladná. Pokračovala som teda v dlhej ceste. Videla som pri ceste jedného veľmi pekného chlapca ktorý stopoval. Zobrala som ho.
- ďakujem stál som tam asi hodinu :D- povedal mi so smiechom.
-Nmz a ako sa voláš? a kde ideš? a koľko máš rokov? :)-
-hmm som asi pri výsluchu :D ale volám sa Leo idem do Paríža a mám 19 :D a ty? :)-bol vysmiaty ako mesiačik na hnoji.
- prepáč :) som Debi a mám 18 :) -
Bol taký zlatý. Má blond vlasy a modré oči :) Je taký zlatý :)
Po niekolkých dňoch cesty
Konečne v paríži :)
أنت تقرأ
Zamilovaná do anjela :*
عاطفيةJe to dievčati menom Debi. Ide na cestu do Paríža hľadať svojho strateného brata ktorý je anjelom.
