The first, the last...

Luna

Normálny školský deň. Všetko je ako zvyčajne. Až na to, že dnes končí prvý semester môjho tretieho ročníku na tejto prijebanej strednej.

S REBom, VoDkOu a Clarissou sme na fajčiarskej lavičke za školským ihriskom a užívame si posledné chvíle v tomto semestri.

"Cora, hoď mi ďalšiu cigu," kývol na mňa hlavou REB, vlastným menom Eric. "Vydrž," začala som sa hrabať v taške. Konečne som našla krabičku. "Mám poslednú," povedala som mu. "Tak tú si nechaj, to ti nezoberiem," usmial sa. "Tu máš," hodila mu ju Clarissa. Rovno hodila aj VoDkE, ktorý sa vlastným menom volá Dylan.

"Diky. Jaaaaj boha, keby tu tak bola naša zhulená Keta. Bola by sranda. Dúfam, že sa aspoň jej darí," zaspomínal si Dyl. "Ešte že aspoň jej to praješ," zamrmlala Clarissa a posadila sa na zem pred lavičku. Celá bola taká... No, divná, ale to sme na nej všetci mali radi. Nikto v našej partii nikdy nebol normálny.

Ja som sarkastický introvert. A chcem umrieť. Mám asi tak meter osemdesiat a hnedo-červené vlasy končiace tesne pod kľúčnymi kosťami. Najradšej zo všetkého mám punk-rock, Twitter a Tumblr. Tiež sa dosť zaujímam o TCC a podobné veci. Možno to niekomu príde divné, ale to som proste ja.

Dyl je... Vysoký prepnutý maniak s úžasným vkusom na hudbu. Má skoro dva metre a trochu dlhšie hnedé vlasy. Má rád prevažne rockovú hudbu. A tiež je to úžasná osobnosť. Ale hlavne chce zomrieť, tak ako ja, preto som si s ním asi najbližia. Keď je niektorému z nás nahovno, vieme s ním súcitiť.

Eric... Ten je extrovert ako sa patrí. Je strašne nízky a má krátke svetlé vlasy. Podporuje niektoré náckovské myšlienky a miluje zbrane. Plus si miluje uťahovať z ostatných. A má úžasný vkus na hudbu ako Dylan.

A Clarissa je nizučký, bláznivý, čiernovlasý rojko a naša zásobáreň cigariet, alkoholu a občas aj trávy s tým najlepším chalanom na tomto svete. Viac o nej netreba dodať, každý poste poznáme mierne šialeného človeka.

"Komu to tu bude raz chýbať?" spýtala sa len tak Clar. "Ak myslíš toto miesto, tak asi všetkým. Toto miesto je najlepšie. Tu sme sa stretli, tu sa aj rozídeme. Každý svojou cestou," usmiala som sa a potiahla som si.

Videla som Clarissinho chalana ako ide potichu za ňou. Bol podobne vysoký ako ja, možno o trochu vyšší. Keď si ma všimol, naznačil mi aby som bola ticho. Zase ju chcel prekvapiť. Nebola som proti, veď sú spolu zlatí. Občas až moc.

Zakril jej oči. "Ross! Prestaaaaaň!" zatiahla Clarissa. "Neprestanem. A ty dobre vieš prečo." Odokryl jej oči a pobozkal ju, pričom mu blonďavé vlasy spadli dolu. Radšej som dovrátila zrak. "Joooooj, gratulujem k vašim jedenástim mesiacom," zatváril sa REB. "Diky, brácho," poďakoval sa a sadol si na zem vedľa Clarissy.

Dyl mu hodil cigaretu a zapaľovač. Zapálil si a hodil mu ho naspäť. "Taaakže," začal REB. "Nejaké novinky z vonkajšieho nezaujímavého sveta?" Teraz som už začala zas vnímať. "Len nejaká nová u nás v triede. Mali ste byť na matike... Aspoň kým som tam bol ja. Škoda, že nechcela zdrhnúť so mnou z hodiny," pokrčil plecami Shor a znovu si potiahol.

"Aspoň vyzerá normálne?" spýtal sa VoDkA. "Ako keby patrila k nám," zhodnotil Shor. "Potom po ňu pôjdem, len nech už, kurva, zazvoní."

"Tak to sa ešte načakáme," prevrátil oči REB a pustil KMFDM. "Daj to hlasnejšie," povedala Clarissa. "Hrabe? Cez hodinu? V živote si nemala lepší nápad," usmial sa na ňu a pridal na hlasitosti.