Baby Doll (SK)

19. Domov

Prečo ma Harry tak mučí? Mal toľko dievčat, vie, že pre neho nič neznamenám. Som len obyčajná škvrna v jeho divokom živote. Mal všetko, čo potreboval, všetko čo chcel. Prečo mi to robí?

Na rozdiel od neho, som nikdy nemala nikoho, nedotýkal sa ma, dokonca ani neprišiel tak blízko. Harry sa len hral, chcel uspokojiť svoje vlastné, sebecké túžby a bol si vedomí účinku, ktorý to na mňa má.

Hral to na ľútosť, hovoriac mi, aký mal on ťažký život. Chcel si ma len omotať, tak aby sa ku mne mohol dostať bližšie, skrz naše 'podobnosti'. Chcel využiť to, že som bola neskúsená v mnohých veciach.

To, čo Damian povedal, nemohlo byť nijak pravdivé. Bola som slepá, nevidela som Harryho chyby. Nechcela som veriť tomu, že by mohol byť ako ľudia okolo neho. A pozrime kam ma dostal. Čo som čakala?

Bola som taký hlupák, že som ho nechala dostať sa ku mne bližšie. Ako som si mohla myslieť, že je iný? Pravda je taká, že všetci boli rovnakí. Zlomyseľní, prefíkaní, nenávistní a perverzní. Mohla by som pokračovať donekonečna.

Prebudila som sa z najhoršieho spánku. Včerajšok stále v pamäti. Vliezla som do sprchy a tvrdo drhla miesta, kde sa ma Harry dotýkal. Dúfala som, že horúca sprcha všetko zmyje, ale bolesť zostala.

Rozčesávala som si vlasy, ale kučery mi zostali, nemala som energiu ich narovnať.  Hrabala som sa v taške na oblečenie a vybrala si hnedú košeľu. 

Dni sa stále opakovali. Prebúdzala som sa každé ráno s úzkosťou, netušiac aké hrozní veci by sa mohli stať. Žila som v strachu. Ale keď som sa začala viac dozvedať o človeku, s ktorým žijem, mala som pocit bezpečia. No, presnejšie povedané to bol falošný pocit. Ale nech už to bolo čokoľvek, skončilo to a ja som sa cítila úplne zraniteľná.

Ako som sa dívala do zrkadla, oči sa mi zaliali slzami. Nenávidela som sa za to, ako som slabá. Poskočila som, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere. Neobťažovala som sa premýšľaním, kto by to mohol byť, jednoducho som otvorila dvere.

Cítila som, ako sa mi rozšírili zreničky pri ohľade na Harryho, stojaceho predo mnou. Vždy som vedela, že jeho výška je trochu zastrašujúca. Musela som sa prestať triasť  a ukázať, že nie som slabá alebo, že sa ho bojím. Nemala som dôvod.

,,Thalia," začal Harryho a ja som zatlačila na dvere, aby sa zatvorili ale on ich odstrčil späť. ,,Prosím, počúvaj."

Držala som hlavu dole a mlčala, jasný dôkaz môjho slabého a zraniteľného stavu. ,,Chcel som ti to povedať včera večer, ale... bol som rozptýlený," dúfala som, že som sa nezačala červenať, keď som si spomenula na minulú noc.

,,Pozri, chápem, že ťa celá tá včerajšia situácia mohla zmiasť, od tej doby, však vieš... tieto veci ťa rozhodia zakaždým." pokúsila som sa znovu zatvoriť dvere, ale Harry ich držal otvorené, mal väčšiu silu ako ja. ,,Chcem, aby si so mnou hovorila."

Hrala som sa s prstami, keď som sa mu pripravovala povedať, to čo som musela. ,,N-nechcem, aby si sa ma už viackrát dotýkal. Nie je mi to príjemné," zdvihla som hlavu a pozrela som sa na neho. ,,Nič pre teba neznamenám. Tak ma prosím ťa, nechaj na pokoji."

Harryho výraz sa zmenil na taký, aký som nikdy predtým nevidela. Bol iný a zostal potichu, prezerajúc si moje oči. ,,Čo odo mňa chceš, Harry? Môžeš sa hrať, s ktorýmkoľvek dievčaťom chceš," povedala som.

,,Ja neviem," nakoniec prehovoril. ,,Neviem, čo od teba chcem. Ale je tam niečo. Ja-len-" položil si ruku na šiju, nervózne sa obzerajúc. Nikdy predtým som ho takto nevidela. ,,To je jedno."