Baby Doll (SK)

6. V pasci

Olízala som si pery, mala som hrozné sucho v ústach. Nedokázala som povedať ani slovo,  nieto aby som Harrymu vzdorovala. Svojimi veľkými rukami mi stále držal zápästia. Došli sme k dverám vedúcim do spálne. Obviňovala som sa, ako slepo som verila, že by som sa snáď mohla dostať domov. Bola som hlúpa, predsa len Richardovi zaplatili plno peňazí. Určite by ma nenechali odísť tak ľahko.

Každou nervy ničiacou sekundou sa mi zrýchľoval dych. Dvere sa otvorili, Harry ma všetkou silou zatiahol do izby a zabuchol dvere. Ani kvapka z jeho hnevu sa nestratila, obočie mal zvraštené, v očiach sa mu zrkadlila zloba. Konečne mi pustil ruky a rozhliadol sa po izbe. 

Zalovil v pravom vrecku roztrhaných džínsov a prešiel k nočnému stolíku. Vytiahol kľúče od auta a ledabolo ich hodil na stolík. Srdce mi podskočilo, keď na mňa znovu pozreli Harryho oči. 

Až keď som ucítila jeho teplý dych na svojej tvári, uvedomila som si, ako blízko bol. ,,Vyzleč si šaty," rozkázal. Nervózne som prehltla , neschopná vysloviť jediné slovo. Co se to se mnou deje? Bola to presne tá chvíľa, kedy som potrebovala, aby som sa za seba dokázala pevne postaviť.

Ale neurobila som to. Nemohla som. Niekto ma využíva a ja s tím nič neurobím.

,,Štveš ma," vyštekol na mňa.

Nikdy som nebola vystavená niečomu tak... ohavnému. Tak presne by to nazvala i moja matka. Nikdy sme sa doma o sexe nebavili, takže som o tom nič nevedela. Ale vedela som, že to bolo niečo... špinavé. Vedela som len základné informácie, ktoré sme preberali na hodine biológie v siedmej triede.

,,Ty si tak príšerne zložitá." vyprskol hlasno a vystrelil ruky do vzduchu, až ma prekvapil. Zistila som, že mám z neho strach. 

,,Pozri sa na mňa," keď mi chytil ruky, zafňukala som. ,,Povedal som, pozri sa na mňa."

Urobila som, ako mi bolo prikázané, mala som príliš veľký strach, než aby som ho teraz nepočúvla. Nesmelo som sa mu pozrela do očí. Bolo ťažké povedať, akú majú teraz jeho oči farbu. ,,Prečo ma nikto neposlúcha? Prečo!"

Prsty sa mi začali nekontrolovateľne triasť. Harryho rysy sa trocha uvoľnili, keď sa na mňa opatrne pozrel. Stisol mi ruky, tentokrát bol jeho dotyk iný, pozrel sa dole.

Vyzeral prekvapene a zdal sa byť zmätený mojimi trasúcimi sa rukami. Pustil moje ruky, jeho pery chceli niečo povedať, ale skončil bez slov.

Uľavilo sa mi, keď odo mňa o pár krokov odstúpil. Otočil sa a prešiel si rukou po šiji. Vydýchla som si úľavou.

Oprel sa rukami o nočný stolík a pozrel sa do zrkadla. Snažila som sa zostať stáť nehybne, ako to len bolo možné, obávajúc sa Harryho pozornosti, ktorú by som na seba upútala.

Naraz sa otočil a vyletel z izby. Nikdy som necítila takú úľavu.

Nebola som si istá, prečo presne odišiel ale vedela som, že to o sa stalo, bol len začiatok. Nemohla som už nič predpokladať. Len som potrebovala nájsť spôsob, ako sa ochránim.

Počkala som v izbe ešte pár minút, než som trochu pootvorila dvere. Vykukla som škárou, aby som zistila, či je čistý vzduch. Harry nebol nikde navôkol, tak som vyšla von. Malými krokmi som opatrne našľapovala.

___________________________________

,,Ach, som na to zvyknutá," povedala Pani Briffen medzi vzlyky. Zotrela si slzy kapesníkom. ,,Teraz aspoň trošku vieš, aký je." 

,,S takým otcom, ktorý ho rozmazľuje, sa to dalo očakávať," odpoviem, sadajúc si vedľa vzlykajúcej ženy na moju posteľ. ,,Možno by ste si mala trochu odpočinúť, pani Briffen. Zabudnite na to. Ak je dosť slušný, ospravedlní sa Vám."

Zasmeje sa. ,,Thalia, ten chlapec sa nikdy nikomu neospravedlňuje. Ale máš pravdu, pôjdem rovno do postele, hneď po tom, čo skončím s riadom. Som tak rada, že zajtra idem domov."

,,Vy idete zajtra domov?"

,,Jazdím domov každý víkend," vysvetľuje. ,,Ach, zabudla  som ti to povedať."

Nervózne som si na posteli poposadla, premýšľala som o tom, čo mi práve povedala. Pokiaľ ide domov, ja budem s Harrym sama celý víkend. Otriasla som sa pri tej myšlienke. Prečo mi to nemohla povedať skôr?

Keď pani Briffen odišla z mojej izby, uvedomila som si, že som stratená. Chytená. A sama.

Vyhrabala som tašku od Jacka a prezliekla sa do svetra a džínsov, snažila som sa nemyslieť na tie zlé veci. Všimla som si, že pani Briffen nechala svoj malý kapesník na posteli. Položila som ho na noční stolík a rozpustila si vlasy, tmavé kučery mi splývali na ramenách, pripravovala som sa do postele.

Odtiahla som prikrývku, keď sa ozvalo klopanie na dvere. Je to pravdepodobne pani Briffen, vracajúca sa pre svoj kapesník.  Bez toho aby som o tom premýšľala som otvorila dvere.

Okamžite som to oľutovala. Zamrznutá som stála naproti Harrymu.

Môj prvý inštinkt bolo opätovné zatvorenie dverí, ale keď som sa o tom pokúsila, Harry ich zadržal otvorené. ,,Počúvaj," znelo to ako rozkaz. ,,Ohľadom toho čo sa stalo..."

Odvrátila som pohľad inam a začala som nervózne očami skákať po miestnosti.

,,Bol som naštvaný, pretože...ehm...no, já som bol len..." na chvíľu sa odmlčal a olízal si pery. ,,Pozri, nechcem, aby si sa ma bála. A já... ospravedlňujem sa. Bol som... idiot."

,,Dobre," potichu som odpovedala.

,,A chcel som ti povedať, že v svojom dome nebudem tolerovať žiadnych cudzincov. Viem, že tu niekto bol. A ak tu niekoho chytím, nedopadne to dobre."