Človek keď niečo veľmi chce, je schopný ísť za tým aj cez všetky prekážky. Vždy som si myslel, že je to len fráza, dokiaľ som nespoznal - ju.
„Dobrý deň," usmial som sa na jej otca, ktorý mi otvoril ťažké, drevené dvere. „Je Michaela doma?"
Bez emócií v hlase a s prikývnutím mi odpovedal: „Na záhrade."
Odstúpil odo dverí aby som mohol vojsť do predsiene. Cítil som na sebe každý jeho skúmajúci, nepríjemný pohľad, ktorý mi venoval.
Z hlavy som zložil bledšiu mikinu, ktorá stihla vďaka dažďu stmavnúť, mokré tenisky vyzul a položil k botníku. Rukou som si prehrabol vlasy a mokrými kvapkami ofŕkal zrkadlo, o čom som dúfal, že si nevšimol.
Otvoril som dvere, ktoré viedli do obývačky. V ponožkách som opatrne našľapoval a prešiel až k veľkému oknu, slúžiacemu ako dvere do záhrady cez vnútro domu. Bol som tu toľkokrát a stále som sa tu cítil cudzo.
Dvere boli otvorené, a tak som vystrčil hlavu a zadíval sa na malú osobu kľačiacu pri sáčku s cibuľkami.
Ruky mala celé od hliny, oblečenie premoknuté na kosť, no aj tak sa hrala s hlinou. Prehadzovala zo strany na stranu, tvorila jamky do ktorých ich strkala a zahrabávala. Kusy hliny sa jej lepili na končeky prstov i na podrážky tenisiek.
Urputne bojovala s tvrdším kusom hliny. Hustý dážď jej zmáčal celé vlasy a stekal za krk - pod mikinu - no jej to nevadilo. Aj tak pokračovala vo svojej zábave.
„Keď niečo chce, urobí pre to všetko, čo?" poznamenal jej otec vedľa mňa.
Mlčky som prikývol a sledoval, ako v daždi sadila svoje obľúbené kvety - tulipány.
„Kiežby sa jej tak chcelo aj vysávať," zavtipkoval jej otec, nad čím som sa uškrnul.
„S tým vám asi nepomôžem," venoval som mu krátky pohľad s nepatrným úsmevom. Avšak, dosť dlhý na to, aby som zistil pri spätnom pohľade na ňu, že svoju prácu dokončila. Ruky si oprášila vo vzduchu a ľavou rukou odhrnula ofinu.
Keď vstala a otočila sa ku mne, tvár jej zdobil hnedý, špinavý fľak na čele, šťastné iskričky v očiach a spokojný úsmev, ktorý venovala mne i tulipánom.
Chcel som sa jej spýtať ako dlho kľačala v tom daždi, no keď som videl koľko sáčkov držala v ruke, počínajúc jedným, ktorý som jej kúpil v Amsterdame, odpoveď mi bola viac ako jasná.
