i sleep naked ➸ l.s. [preklad] /POZASTAVENÉ

Tridsaťtri - druhá časť

Harry nebol ten, ktorý zmenil Louisove zvonenie. Bývalo to psie štekanie, pretože ho to vedelo rozosmiať. No teraz to bol Louis, ktorý hovoril: "Volá Louis, Louis, Louis. Zdvihni. Zdvihni. Zdvihni." Zachichotal sa, keď to počul, aj keď sa práve iba zobudil a bolo pol šiestej.

"Haló?" zamumlal, pery sa mu takmer neotvárali, pretože bol unavený a nemal toľko sily.

"Harry, hádaj aký deň je?"

Oči sa mu rozšírili a okamžite vystrelil z postele. Louisove narodeniny. Boli dnes. Musel sa pripraviť.

Počul Louisov rýchly dych a chichot, keď čakal ako odpovie.

"Všetko najlepšie." povedal jemne, držiac mobil medzi plecom a uchom, aby si druhú ruku mohol obtočiť okolo seba. "A pekné Vianoce." Pozrel sa von oknom, stále bola tma, no svetlá lámp sa odrážali od snehu.

"Vianoce sú až zajtra, anjelik." povedal milo Louis. "Ale ďakujem. Teraz mám už devätnásť."

"Ja viem." zašepkal.

"Čo sa deje, Harold?"

Zahryzol si do pery, skrývajúc úsmev. V srdci mal mix strachu a nadšenia.

"Nič."

"Louis ti neverí." jeho hlas bol podozrievavý, milý a znepokojený a Harry ho miloval.

"Nie, iba rozmýšľam o tvojom darčeku."

Mohol cítiť, ako sa usmial aj cez mobil.

"Tak sa teším, kedy ťa uvidím. Darček je, že uvidím tvoju malú kučeravú hlavu."

"Slniečko." bolo všetko, čo Harry zašepkal predtým, ako zložil.

Potom do jeho izby vlietla Anne a začala na neho hádzať outfity. Nemal to srdce povedať jej, že už jeden vybral so Zaynom a Niallom. Nechal ju prevliecť mu tričko cez hlavu a kučery a navliekol sa do veľmi tesných riflí, o ktorých tvrdila, že sú teraz "in". Vtipná vec bola, že mu vybrala outfit, ktorý si pôvodne chcel sám obliecť.

Bol to jemný zelený sveter rovnakej farby ako jeho oči a čierne skinny rifle s čižmami. Odhrnul si vlasy z čela, aby sa na seba pozrel vo veľkom zrkadle.

Počul, že jeho kamaráti sú už v dome. Až do jeho kúpeľne počul Niallov hlasný smiech a Zaynov hlboký, chrapľavý hlas. Odignoroval to, zahryzol si do pery a pozeral sa na to, ako mu odtiaľ mizne farba.

"Harry! Sú tu tvoji kamaráti!" zakričala Anne a on sa roztrasene nadýchol, potiahol si sveter a skryl si prsty pod rukávom.

"Už idem!" zakričal, nevšímajúc si, ako sa mu zlomil hlas.

Pozrel sa na svoje vlasy, na pár vĺn, ktoré nikdy nevedel upraviť a usmial sa. Jedna z jeho najobľúbenejších vecí na ňom boli jeho zuby.

"H, dotiahni sem svoj zadok!" zakričal Niall, načo sa všetci zasmiali. Pomaly prešiel až za nimi. Nevnímal bolesť pod jeho rebrami a nervózny piskot jeho srdca.

"Ahojte," zamumlal, potom ho uveznili v medveďom objatí.

"Tešíš sa na Louisove narodeniny?" spýtal sa Zayn potichu do jeho ucha a on prikývol. Niall ho pobozkal na líce a hrejivo sa usmial.

"Louis sa odmietal prestať upravovať sa pred zrkadlom. Bolo to trápne. Cítil som sa trápne aj za neho." Niall sa pozrel na nebo a tváril sa, že si z čela zotrel pot. Usmial sa. Cítil sa o trochu lepšie, keď mal pri sebe svojich kamarátov.

"Už by ste mali ísť, no najprv vás odfotím." usmiala sa Anne a Harry si trochu povzdychol, keď si uvedomil, že vzala jeho Polaroid.

"Mami, ty si mi ukradla foťák!" obvinil ju a rukou jej vošiel do vlasov. Iba pretočila očami a ukázala rukou, aby sa postavili pred malý stromček. Harry sa usmial najviac ako vedel a predstavoval si Louisa, aby svoj úsmev ešte rozšíril. Keď Anne vo svojej ruke držala asi dvadsať fotiek, vyprevadila ich a rýchlo dala Harrymu pusu. "Majte sa dobre!" zakričala, no oni už bežali do tepla Zaynovho auta.

Šúchal si ramená, aby sa trochu zahrial. "Je zima." zamumlal, potriasol hlavou, aby nemal sneh na vlasoch a sledoval čiernovlasého, ako sa snaží očistiť okno na aute.

"Je to nebezpečné." mumlal si popod nos.

"Poďme!" vzdychol Niall a sadol si na teplé sedadlo. Nasadil si svoje slnečné okuliare, čomu Harry nechápal. Bola tma a nesvietilo žiadne slnko, no iba mykol plecom, dal si pepermintovú žuvačku a počúval vianočnú hudbu vychádzajúcu z rádia. Asi po troch minútach sa dostali na Louisovu príjazdovú cestu. Žalúdok mal ako na vode.

"Sme tu!" zapišťal Niall a otvoril dvere hneď ako zastali.

"Áno, sme." zašepkal, zavrel oči a zhlboka sa nadýchol.

Pritiahli si kabáty bližšie k telu a rýchlo bežali do domu.

"Vrátili sme sa! A doniesli sme Harryho!" zakričal Zayn a on sa začervenal, keď Louis konečne prišiel. Vyzeral... nádherne. Mal biely sveter a v červených nohaviciach jeho nohy vyzerali naozaj krátko a zlato. Na nohách mal tomsy a vlasy mal učesané cez čelo, aby si ňu mohol položiť santovskú čiapku. Vyzeral ako slniečko. 

Harry sa pomrvil, bol príliš nervózny na to, aby sa na neho pozrel. No keď povedal: "Ahoj, anjelik." úplne normálnym hlasom, chcel si vytrhnúť srdce a dať ho zjesť nejakým hladným vtákom. Zhlboka sa nadýchol a konečne sa na neho pozrel.

"Ahoj, Louis." odpovedal. Potom sa už len usmieval, pretože prišiel bižšie k nemu a chytil ho za pás. Zdvihol ho zo zeme a spolu sa zatočili akoby tam nitko iný nebol. Zachichotal sa, potom ho brunet pobozkal.

Chutil ako škorica.

Cítil, ako sa na nich pozerajú jeho kamaráti, on ho však iba pobozkal na líce a vdýchol všetko to slnko.

"Všetko najlepšie." povedal, keď mali pery znovu skoro na sebe.

"Šťastné Vianoce." zamumlal Louis ako odpoveď.

***

Sedeli za jedálenským stolom s Jay a Bobbym a tiež s Liamom, ktorý sa k nim pridal.

"Takže, Louis," začala Jay a odhryzla si zo svojej šunky pred pokračovaním. "Čo je jedna vec, ktorú by si chcel najviac na svoje narodeniny?"

"Mami, to je ťažká otázka." odpovedal hlasno. "No musím povedať, že by som chcel objatie od teba."

Všetci sa zasmiali. Okrem Harryho. Ten nervózne sedel a hral sa so svojimi rukami v lone. Cítil, ako ho niekto štuchol. Uvedomil si, že je to Louisovo koleno. Zdvihol hlavu a uvidel jeho znepokojené oči. "Si v pohode?" zašepkal takmer nečujne.

Prikývol.

Keď konečne dovečerali, Niall prehlásil, že by mali byť chvíľu sami. Bol za to rád, no v rovnakom čase chcel zomrieť.

"Takže, Harold, čo si mi kúpil na narodeniny?" spýtal sa váhavo a pozeral sa na jeho prázdne ruky.

Cítil, ako sa mu triasli nohy.

"Som to ja. Môžeš mať mňa."

Louisove oči sa rozšírili v šoku. "Harry, nemusíš-"

Harry ho prerušil. "Chcem." Myslel to vážne.

Pribehol k nemu, chytil ho za tvár a chvíľu sa na neho iba pozeral. Potom ho pobozkal.

Keď sa odtiahli, mladší chlapec znovu prehovoril.

"Zabalil som ho sám."

a/n: priznajte sa: kto sa trafil? 

pekné Vianoce všetkým ^^