Horský Tábor *POZASTAVENÉ*

18. Časť - Jama levova

Adrien

"To ty si zapálil ten oheň?" Spýtal som sa pobavene strýka, keď som sa vrátil do chaty a našiel som ho sedieť za stolom s dosť divným úškrnom, ktorý sám o sebe hovoril za všetko.

"Prečo si to myslíš?" Spýtal sa ma a upriamil na mňa svoj pohľad.

"Pretože tu sedíš a usmievaš sa ako slniečko na hnoji, takže ak si práve nezažil najlepší sex na svete, tak si musel zapáliť ten táborák a byť spokojný so svojou prácou." Podvihol som obočie. Nedivil by som sa ani keby stihol obe tieto veci, ale to bolo už vedľajšie.

"A s kým by som tu akože mal prosím ťa sexovať?" Pobavene sa zasmial. "Pedofil ozaj nie som." Zavrtel hlavou.

"To je síce pekné, ale ešte stále zabúdaš na jeden detail, menom Cath." Žmurkol som a posadil som sa za stôl oproti nemu.

"Pche. Nehovorím, že je škaredá, ale... neviem." Pokrčil neisto ramenami. "O čo ti ide?" Premeral si ma ako dravec. "Podľa mňa len žiarliš, že ak som si aj vrzol, tak ty nie." Vyplazil jazyk a ja som sa zamračil.

"Aha, jasné, áno, uhádol si, presne o toto mi ide, vedieť či si si vrzol aby som vedel či mám alebo nemám žiarliť." Kývol som hlavou a potom som pretočil očami.

"Už ti niekto povedal, že keď sa hneváš, si rozkošný?" Doberal si ma.

"Bože fuj. Prestaň s tým, inak si začnem myslieť, že si ešte k tomu aj na chalanov." Zatváril som sa znechutene. "Nemohli by sme sa radšej vrátiť ku pôvodnej téme?"

"A aká bola pôvodná téma?" naťahoval ma.

"Zapálil si ten táborák alebo nie?" Išiel som priamo na vec.

"Možno." Žiarivo sa usmial a ja som len v tichosti zavrčal.

"Zabilo by ťa to keby si mi to povedal?" Vzdychol som si.

"Neviem, ale myslím, že to nechcem riskovať." Povedal mi a ja som len znovu pretočil očami. Niekedy ho tak nemám rád!

"Ach bože." Už nevládzem. Budem to teda brať tak, že ho skutočne založil on a postavil som sa.

"Kam ideš?" vyzvedal.

"Asi spať. Som dosť unavený." To bude tým tancom. Už je to roky, čo som netancoval. Ale po pravde, chýbalo mi to.

"A už ťa nezaujíma či som to bol alebo nebol ja?" Zapáral a ja som sa ku nemu ani neotočil, len som jeho smerom natiahol ruku a ukázal som mu prostredník. Viem, že je to môj strýko, ale k tomu si môžem dovoliť viac ako napríklad ku otcovi. K tomu by som si to rozhodne nedovolil ak nechcem prísť o ruku. A to nechcem. George sa na tom však len zasmial. Veď čo iné mu zostáva?

"Bol som to ja." Priznal nakoniec a to ma zastavilo. "Ale nebolo to kvôli tebe." Otočil som sa k nemu so záujmom v očiach. "Ja... Chcel som spáliť tie telá. Viem, že to smrdí jak ďas, ale rozhodne to bude smrdieť menej než akoby to tu malo ostať a začať sa rozkladať." Hovoril skleslo. "Založil som oheň a išiel som pre tie telá, ale kým som sa vrátil, všimol som si, že ste tam vy dvaja, tak som si povedal, že počkám." Jemne pokrčil plecami a ja som len prikývol.

"Chceš s tým pomôcť?" Navrhol som mu. Vedel som, že ani pre neho to nie je ľahké.

"Nemusíš, zvládnem to. A teraz už choď." Povedal a smutne sa usmial.

"Okej, dobrú." Povedal som a vykročil som ďalej.

"Ou, počkaj!" Zakričal za mnou a tak som sa s povzdychom zastavil. "Hovoril som s Cath. Zajtra pôjdeš do jazera. Hľadať cestu."