Fallen

1. Prebudenie

Moje viečka sa zatrepotali. Pomaly som začínala vnímať okolie. Podľa zvukov som nevedela určiť, kde sa nachádzam. Bolo tu celkom ticho, iba zdiaľky ku mne doliehal šum vetra. Kde to som? Rozhodla som sa otvoriť oči, a ocitla som sa v akejsi izbe. Ležala som na malej posteli vystlanej slamou. Hneď pri posteli stála ošúchaná truhlica a na nej tanier s jedlom a krčah vody. Aj keď som bola hladná, rozhodla som sa najprv zistiť, kde som. Obzerala som sa ďalej, no nevšimla som si nič, čo by mi mohlo pomôcť zistiť, kde sa nachádzam. Jedine cez malé okienko som videla, že chalupa zrejme stojí niekde v lese. 

Vtom sa cez malé dvere, ktoré som si doteraz nevšimla, do izby pretisla starenka. Bola nižšej postavy, šedivé vlasy jej splývali takmer až po pás. Oblečené mala šaty z pozošívaných kožiek, ktoré boli od častého nosenia už takmer úplne vyblednuté. Do tváre som jej vďaka šeru poriadne nevidela, no z toho, čo som videla na mňa pôsobila ako čarodejnica. Začala som sa báť. Zrejme mi túto zmenu emócii vyčítala v tvári, pretože sa usmiala  a riekla: "Neboj sa, drahá, ja ti neublížim." Pozerala som na ňu a snažila som sa upokojiť. No veľmi sa mi nedarilo. "Kto ste? Ako som sa sem dostala?" zasypala som ju hneď otázkami. "Kľud, naozaj sa upokoj. Som starena, ktorá žije v lese. Bylinkárka. No ľudia ma radi nazývajú čarodejnicou." Tak predsa som mala pravdu, pomyslela som si, ale nedala som na sebe nič znať. "Našla som ťa, keď som bola prať v rieke. Voda ťa priplavila." 

Snažila som sa spomenúť si, čo sa stalo. Ako som sa dostala do vody? No v mojej mysli bolo prázdno. Skúsila som teda spomenúť si na niečo iné, no všetky moje pokusy boli neúspešné. Nakoniec som ten boj vzdala, no cítila som sa ešte vystrašenejšie ako predtým. Kto vlastne som? Ledva som sa prinútila vysloviť tú otázku nahlas. "Ach, dúfala som, že na túto otázku mi dáš odpoveď ty. No nevadí. Vadilo by ti, keby ti vymyslím meno, keďže si na to svoje nevieš spomenúť?" Pokrútila som hlavou. "Dobre teda, ale bude to chvíľu trvať. Zatiaľ sa posilni." posunkom nasmerovala moju pozornosť na jedlo a vytratila sa z miestnosti. Síce som bola zvedavá kam išla a čo robí, môj hlad bol silnejší a prinútil ma nesledovať ju. Keďže som sa nachádzala iba v obyčajnej chalupe, ani jedlo nebolo bohvieaké, no ja som sa nesťažovala. Kúsok syra, bochník chleba a nejaké lesné ovocie. Bežné dedinské jedlo, no mne sa na jzyku rozplývalo akoby to bola tá najvyberanejšia lahôdka. 

Keď som dojedla, zapila som to vodou z krčahu. Jedlo mi dodalo sily, a tak som vstala a rozhodla sa ísť na prieskum.