Budík ako ja ho neznášam. No nič.
Vstala som z postele a išla do kúpeľne kde som sa umyla. Maľovať sa nemalujem aj keď nemám úžasnú pleť. Proste si myslím že sa má chlapcovi na dievčati páčiť jej prirodzená krása a nie tie tuny make-upu čo si v dnešnej dobe dievčatá dávajú na tvár.
Keď som s umyla išla som sa obliecť. Obliekla som si biele skinny s dierami na kolenách a čierny crop-top a na to zelenú kaki bundu.
Keď už som bola hotová išla som do kuchyne kde už bol môj strýko Jack.
"Dobre ráno Jack." Usmiala som sa na neho.
"Dobre Sway." Usmial sa aj on.
Žijem len so strýkom. Rodičia zomreli keď sa vracali autom domov. Vbehla im do cesty srnka. Očko to chcel vytočiť no narazil do kamiónu, ktorý išiel v protismere. Nepamätám si ich. Toto všetko viem od Jacka.
Jack mi stále hovoril aká som krásna a že taká krásna som po mamine. Ja sa sama sebe nejako extra nepáčim ale zase nie som taká že si samu seba nevážim to teda rozhodne nie.
Jacka mám strašne rada. Je ako môj starší brat. My už sa aj berieme ako súrodenci.
"Palacinky ?" Spýtala som sa so smiechom.
"Áno. Nechápem prečo sa smeješ." Zatváril sa nechápavo.
"Palacinky si robil len dvakrát. Raz si ani neurobil dobre cesto a to stále nechápem ako si tam nemohol dať mlieko a druhý krát si ich spálil."
Začala som sa smiať ako retardovaná a poviem vám naozaj neviem na čom som sa tak veľmi smiala ale tak no. Len pre informáciu smejem sa strašne vtipne. Ako koza alebo ako kocka keď ju pustite zo schodov. Asi preto ma Jack volá kocka. Neznášam keď má tak volá a on to vie.
"Hovoríš to ako keby som JA za to mohol." Povedal pričom slovíčko 'ja' zvýraznil.
"Ježiš prepáč ja som zabudla že za to môže Renny lebo ťa otravoval." Povedala som ironicky a prekrútila očami.
Renny je totiž to náš pes. Je to nemecký ovčiak. Jack hovoril že ho kúpili rodičia možno aj preto ho mám neskutočne rada.
"Som naozaj rád že vieš koho to je chyba." Povedal Jack a usmial sa. O tomto sa s ním nedá hádať a tak som to radšej nechala tak.
"Odvezieš ma do školy ? Ja totižto stále netuším kde ťa škola je." Poviem a uchechtnem sa.
"To vieš že odvezieme kocka."
"Som poctená Jackie."
Oh, myslím že som zabudla spomenúť za Jack neznáša Jackieho Chana a tak neznáša keď ho volám Jackie. No čo keď on mňa volá kocka tak ja jeho Jackie.
"Keď sa naješ. Teda keď sa najem ja." Povedal a provokatívne sa na mňa usmial.
"Tak to by si si mal pohnúť nechcem prísť prvý deň neskoro do školy." Usmiala som sa aj ja.
Idem do tretieho ročníka na strednej. Prvé dva roky som študovala doma. Preto stále neviem kde to je a navyše tam nikoho nepoznám, to zase bude.
"Veď už idem. Choď sa zatiaľ obuť ja sa rýchlo prezlečiem a môžme ísť." Povie ale to už beží hore schodmi.
"Dobre" Poviem už asi len sama pre seba.
"Sway ?" Zakričí.
"Áno ? "
"Mohla by si ešte pohľadať kľúče od auta ? Neviem kam som ich dal."
"Ako inak." Odkričím a zasmejem sa.
"Heeej. Čo tým myslíš ? "
"Nič nič. " Odpoviem a pobavene nad ním pokrútim hlavou.
A vydám sa hľadať kľúče po celom dome. Pretože minule ich nechtiac zahodil do koša.
Hľadám už asi pätnásť minút a stále ich neviem nájsť. Už mám nervy.
"Sway vieš že som ich našiel asi pred desiatimi minútami?" Povie mi keď príde dole a vidí ako sa ich snažím stále nájsť.
"To nemyslíš vážne ! Načo ich tu potom hľadám už asi ďalších desať minút ?!"
"Neviem. To je ale náhoda že som ich našiel čo ?"
"Arhg." Naštvane som vybehla z domu a počkala kým mi Jack aspoň odomkne auto.
Máme tmavo-modrého bavoráka. Keď už vyšiel aj on a odomkol auto nastúpila som na miesto spolujazdca.
O chvíľku nastúpil aj Jack a usmial sa na mňa . Na neho sa proste nedá hnevať a tak som sa usmiala tiež.
"Zapnite si pás zlato." Povedal mi a zase sa usmial.
"Pás zlato." Zopakovala som keď som sa ja už zapásala ale Jack si pás nedal.
Pozrel sa na mňa a spoločne sme sa zasmiali ale zapol si ho a to je podstatné.
"Tak čo tešíš sa ?" Spýtal sa ma po asi troch minútach ticha.
"Samozrejme. Ja predsa školu ľúbim ako krtko betón." Poviem ironicky a tiež sa aj ironicky usmejem.
"Tak to som rád." Tiež sa na mňa ironicky usmeje.
Potom sme len ticho alebo spievame pesničky , ktoré poznáme. Je to fakt zábava spievať s Jackom.
"Už sme tu zlato." Povedal Jack hneď ako zastal.
"Neboj sa to zvládneš si predsa moja malá sestrička." Povedal a ja som sa usmiala že ma naozaj berie ako vlastnú sestru.
"Ďakujem Jack. Mám ťa strašne rada." Povedala som a dala mu pusu na líce.
"Aj ja teba." Povedal keď už som zatvárala dvere.
"Ahoj" Povedali sme naraz a usmiali sa na seba.
Potom som sa otočila a vydala sa smerom k tej obrovskej budove.
Nádych výdych. To zvládneš.
Dobre poďme na to.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Dúfam že sa vám zatiaľ príbeh páči aj keď to je len začiatok. :)
