bývam v hrade z piesku
na vrchole kopy piesku
a možno nie ja
možno ty
možno on
a možno tamtí
ľudia pod stromom
nie je to však zrejmé
pretože
tam asi žijeme všetci
ale obchádzame sa a
prehliadame
lebo sme úbohé ľudské
stvorenia
a to uvedomenie
bolí
YOU ARE READING
everything
Poetryčo mohlo byť a asi nikdy nebude. slová bez deja, no i tak hladujúce po pozornosti, beznádejné a plné túžby, poézia či nie, na tom predsa nezáleží. dúfajme. z pochmúrnych slov kričí volanie o nádej (c) 2016 all rights reserved | brightnessie
