" To je Veľká Medvedica, tam je malý Voz a ..."
" Mňa to nezaujíma, William," odvrkla som chladne. " Máme urobiť len projekt, nie sa učiť všetky súhviezdia!"
Oh! Prečo musím byť vo dvojici s týmto šprtom? Neznášam ho! Dokonca všetko musí robiť poctivo, takže namiesto toho, aby sme si to pozreli na internete sa musíme trepať von.
" Rose, nejako sa to musíš naučiť. Ako chceš ten projekt asi urobiť?" spýtal sa ma.
Neodpovedala som mu. Namiesto toho som sa zamyslela, ako divne musíme vyzerať. Asi ako zamilovaný pár, ležiaci na deke a pozorujúci hviezdy. Divím sa, že som mu na to pristala.
Môj zrak sa z nočnej oblohy presunula na Williama. Vietor sa hral s jeho havraními vlasmi, ktoré mu padali do jeho karamelových očí. Na jeho tvári sa pohrával úškrn a odhalil tak rad dokonalých zubov. Keby nebol taký premúdrený, možno by bol, hlavne kvôli jeho kráse, obľúbený.
Vietor zrazu zafúkal silnejšie a ja som si uvedomila, že som si nezvolila práve najlepšie oblečenie. Striaslo ma od zimy. William sa na mňa pozrel.
" Zima?" potichu sa spýtal. Iba som prikývla. William si bez slova zvliekol bundu a podal mi ju. neveriacky som sa na neho pozrela.
Bola som až príliš ohromená a bola mi až príliš veľká zima na to, aby som si uvedomila, že si obliekam jeho bundu.
" Ani nepoďakuješ?" opýtal sa.
" Nenamýšľaj si," povedala som.
" Vieš čo? Vzdávam to s tebou. Ten projekt dokončím sám. A tú bundu mi vráť zajtra v škole." postavil sa a odkráčal. Nechal ma tam samú.
