Bol pekný deň, pokazený školou. Zvonilo na hodinu fyziky, ale každý to ignoroval. Ako vždy. Triedna učiteľka vošla do triedy a pohodlne sa usadila do stoličky. Dačo začarbala do triednej knihy a zničoho nič povedala že ide skúšať. Všetci stíchli a zmätene si otvorili zošity z fyziky. Zavolala si k sebe jednu zo žiačok a povedala jej nech pichne perom do zoznamu žiakov a koho vybere ten bude skúšaný. Čistou náhodou pichla do svojej kamarátky Vivien. Tá sa jej s iróniou poďakovala, vstala z lavice a zamierila smerom ku katedre.
Odpoveď zvládla na 1 a ďaľší žiak, ktorý mal mať peklo zo života bol Adam Polyák. Keď to započul očervenel a začal sa vyhovárať, ale učiteľka ho rýchlo odbila. S nevôlou vstal a doťarchal sa k tabuli. Nevedel nič a "zaklincoval" to tým, že povedal: "Dráha a trajektória je to isté." Učiteľka sa nad tým zhrozila, že načo by sme zavádzali dva pojmy pre jednu vec? "Však keď máme čokoládu, načo by sme vytvorili druhý názov čomboro bomboro?" Nato sa všetci začali smiať, lebo im slovo čo vyslovila 690 ročná čarodejnica prišlo vtipné. Akoby nás to slovo zhypnotizovalo aby sme sa smiali. A podarilo da mu to. Hodina nasledovala v príjemnom vtipnom duchu až na Adama, ktorý dostal štvorku.
