Kapitola1: Wilson Creek

1.5K 85 3
                                    

Ako každé ráno, aj dnes padla na Wilson Creek hmla. Človek by ani nepovedal, že je už polovička augusta. S počasím to tu bolo naozaj všeliako. Cez leto tu bolo naozaj iba málo slnečných dní. Otvoril som okno a vpustil som dnu čerstvý vzduch. Z mojej izby som mal výhľad skoro na celé mestečko. Bývali sme v jednej ulici na kopci. Izbu som mal podkrovnú, takže som mal naozaj skvelý výhľad. Sused Higgins z vedľajšieho domu už zveľaďoval svoju záhradku. Suseda oproti prášila koberec a pospevovala si nejakú pesníčku. Ako zafúkal vietor, zoschnutý lístok z kvetu na mojom okne padol na zem. Zodvihol som ho, a zahodil von oknom. Sledoval som, ako ho vietor unáša smerom k lesu. Mal som ten les rád. Už ako malý chlapec som tam chodieval s mojím dedkom na prechádzky. Nebál som sa toho miesta, aj keď som dobre poznal jeho minulosť...
,,Idem von, vrátim sa o deviatej" zakričal som na mamu, keď som zatváral dvere od domu. Preliezol som cez plot, a vydal som sa smerom k námestiu. Na preliezanie plota som bol zvyknutý. Náš dom sme zdedili po mojej babké. Keď dedo zomrel, dom začal chátrať, a babka ho nedokázala "uživiť". Dva týždne po dedovej smrti, išla za ním tam hore. Potom sme sa sem nasťahovali my. Ešte stále to tu dávame do poriadku. Pred nedávom sa už aj brána začala zasekávať, preto preliezam ten plot. Otec sa snaží dať všetko do poriadku, no pri jeho práci je to dosť náročné. Robí od rána do večera a je doma iba cez víkendy.
Cesta ubiehala celkom rýchlo. Na námestí bolo zopár ľudí. V strede námestia bola veľká fontána. Okolo boli lavičky, na ktorých sedeli ľudia, poväčšine dôchodcovia. Bol to skôr park. No kedže sa nachádzal v strede Wilson Creek, obyvatelia si rýchlo z neho "spravili" námestie. Spoznal som pani Evansovú, babku mojej kamarátky Annie.
,,Dobrý deň, pani Evansová" usmial som sa na staršiu dámu. Mala na sebe oblečenie, akoby z prvej polovice 20 storočia. Pri sebe, na lavici, mala položenú svoju paličku. Zdvihla na mňa hlavu, na ktorej mala peknú, no už trochu prešedivelú baretku. Milo a úprimne sa na mňa usmiala.
,,Ale ahoj Mark. Tak rada ťa vidím! Dáš si cukrík?" Typická pani Evansová. Vždy mala po vreckách cukríky. Neodmietol som. Slušne som poďakoval, keď mi dala do ruky cukrík.
,,Vybral si sa za kamarátmi?" Pozrela na mňa a tiež si dala jeden cukrík.
,,Áno, už na mňa čakajú. Pozdravím od vás Annie" usmial som sa.
,,Pozdrav pozdrav. A nebudte dlho von! Nech vás nechytí Krvavý Jim" zavtipkovala. Nie každý si dokázal robiť srandu z tohto mena. Rozlúčil som sa a pomaly som odchádzal z námestia na "naše miesto". Bolo to označenie pre most nad riekou. Cez ten most sa chodilo do susedného mestečka Logan Falls. Naša partia sa stretávala pod tým mostom. Keď som opúšťal námestie, zastal som pri malom mramorovom kameni. Pamiatka obetiam vraha z Wilson Creek. Prečítal som nápis. Hneď pod ním bol dátum 1991. Bol to celkom skromný pomník. Bol tu iba jeden veniec, no aj to umelý a nie už v moc dobrom stave. Dole, skoro na spodku kameňa boli fotky 9 ľudí. Mladých ľudí. Všetci približne v mojom veku. Fotky boli už vyblednuté a niektoré boli už rozmazané. Okrem toho venca tu nebola ani jedna sviečka. O pomník nejavil skoro nikto záujem. Ľudia nezabudli, ale chceli by...

Pod mostom to žilo. Boli tu všetci.
Pozdravil som sa a sadol som si na kameň ku nim. Každý mal vlastný kameň. Naukladali sme ich do kruhu, a napísali sme na ne svoje mená.
,,No konečne" zasmial sa Leo.
,,Kde si do riti trčal tak dlho" podal mi rozpálenú cigaretu. Leo bol niečo ako vodca našej partie. Vždy nosil tú istú šiltovku. Potiahol som si z cigarety, a dal som ju kolovať ďalej.
,,Zdržal som sa doma, a stretol som ešte aj tvoju babku" pozrel som na Annie, ku ktorej prave došla cigareta. Potiahla si.
,,Zase mala cukrík, že?" Pousmiala sa.
,,Hej" prikývol som.
,,A zase splietala o Krvavom Jimovi?"
,,Hej" usmial som sa a ona s ním. Annie mala 17 a Leo tiež. Boli o rok starší, ako ja. Jej čierne vlasy sem tam prefúkol vánok. Ďalej tu bola Kattie a Tom. Tý dvaja spolu chodili. Boli rovnako starý ako ja. Kattie je blondína. Aj povahovo. Miluje rúžovú. Pôsobí síce ako pipka, no naozaj taká nie je. Tom je taký "gangster". Teda tvári sa tak. Vyzerá celkom prísne a tvrdo, ale je to dobrák.
Ostatný o niečom búrlivo diskutovali a ja som len sledoval prúd rieky. Prebralo ma až buchnutie do ramena od Annie.
,,Zase si vo svojom svete" zašomrala. Ospravedlnil som sa.
,,Som sa ťa spýtal, kedy idú vaši na tú dovolenku?" Pozrel na mňa Leo. Skoro som zabudol! Naši vyhrali nejaký pobyt na dva týždne v Benátkach.
,,Už zajtra ráno! Budem doma sám, tak by ste mohli prísť na prespávačku" skonštatoval som. Ostatný sa zaradovali a už plánovali, čo sa bude diať. Ja som si iba potiahol z cigarety.

Na Wilson Creek pomaly padala tma.
,,Hej ľudia, nejdeme už pomaly domov?" Zvolala Annie.
,,Vari sa bojíš Krvavého Jima?" Zasmial sa Leo a Annia ho spražila pohľadom.
,,Prestaň, z toho sa sranda nerobí" zamračila sa.
,,Bolo to dávno" pozrel som na ňu s úmyslom upokojiť ju. Niečo si zašomrala. Pozrel som sa na hodinky. 20:41. Pomaly som sa postavil.
,,Ja už ale budem musieť" povzdychol som si. Rozlúčil som sa s ostatnými, a dohodol som sa, aby prišli zajtra na desiatu ráno ku mne. To by už našli mali byť kdesi na letisku. Opustil som naše miesto a vydal som sa domov. Námestie už bolo prázdne. V obchodíky a reštaurácie okolo námestia boli už takmer všetky pozatvárané. Za oknami jednej krčmi sedel pán Higgins. Sused z vedľajšieho domu. Popíjal whiskey a fajčil cigarety. Každý večer v tej krčme sedával. Na tom istom mieste. Niekedy som s ním prehodil aj zopár slov. Bol to zlomený muž. Býval sám. Žil v podstate iba pre svoju záhradku. V diaľke bolo vidno hodinovú vežu miestnej radnice. Bola osvetlená. Z hodín som vyčítal, že je už skoro deväť.

Preliezol som plot. Ocové auto tu už bolo a u nás sa svietilo. Otvoril som dvere.
,,Mark Joe Woods! Meškáš tri minúty!" Spustila mama hneď, ako som sa objavil v kuchyni. Zarazene som sa na ňu pozrel. Ona sa iba usmiala a mávla rukou. Pozdravil som otca, ktorý sedel v obývačke.
,,Počuj Mark" povedal otec.
,,Máš auto, prečo chodíš von pešo? Alebo ho máš zase pokazené?" Zdvihol zrak od telky a pozrel na mňa.
,,Nie, nie je pokazené" ubezpečil som ho.
,,Veď vieš, že sa stretávame pod mostom, tam ho nemám kde zaparkovať. Či ho mám dať do kríkov?" Pousmial som sa a otec sa iba usmial a mávol rukou. Čo majú dnes všetci s tým mávaním?

Po sprche som si ľahol do postele. Vonku štekal pes. Mali ho Hastingsovci, susedia ktorý bývali vedľa po našej pravej strane. Po ľavej, býval pán Higgins. Otvoril som okno a vyklonil som sa.
,,Ale no tak Coco" prihovoril som sa psovi.
,,Som unavený" pozrel som prosebne na šteňa Labradorskeho retrievera. Poslušne si ľahla do búdy a ja som sa pousmial. Započul som však krik a hádku od susedného domu.
,,Tak preto si tak štekala" ďalej som tomu nevenoval pozornosť. Zavrel som okno a ľahol som si do postele. Spánok prišiel nečakane rýchlo...

Wilson Creek (Horror/Thriller. Cz,Sk) [DOKONČENE] +15!Where stories live. Discover now