Baby Doll (SK)

1. Smola

,,Tu máš, zlatíčko," mama sa jemne usmiala, keď podávala pár úplne nových červených botasiek môjmu bratovi. ,,Všetko najlepšie."

Mali mu nahradiť topánky, ktoré nosil posledné dva roky. Už dlho v tých starých roztrhaných teniskách musel mať skrčené prsty. Jediné ďalšie mal papuče, ktoré vôbec nemal rád. Hoci sa nikdy nesťažoval. Pred niekoľkými týždňami si mama len náhodou všimla, že kríva. Pri bližšom pohľade sme zistili, že má na nohách prsty nalomené.

Nemohla som uveriť tomu, že už sa Jakey stal teenagerom. Môj malý braček vyrástol. Je to ten najčistejší a najčestnejší človek akého poznám. Zaslúžil by si viac ako len botasky k narodeninám, ale to bolo všetko, čo sme si mohli dovoliť. Cítila som sa hrozne, nemohli sme ich ani zabaliť vhodným baliacim papierom. Každý mesiac sme sa snažili ušetriť peniaze na nájom našeho bytu. Ten bol malý a miestami takmer neobývateľný, ale mali sme šťastie, že máme aspoň strechu nad hlavou.

Od doby, kedy môj otec pred piatimi rokmi umrel, sme si mama, braček a ja prešli všetkými fázami pekla. Prvá fáza bola smútok a žiaľ, druhá vyhodenie z domu, tretia - s pár stovkami na sporiacom účte sme robili, čo bolo v našich silách, aby sme si našli aspoň nejaký úkryt a štvrtá fáza bola nájsť si prácu a udržať si ju. Mama musela začať pracovať ako recepčná na veterinárnej klinike, ktorá patrila Richardovi, majiteľovi nášho bytu. Ten vlastnil radi nehnuteľností vo Fleese. Vrátane veterinárnej kliniky, kde dal mame prácu. Tak ako bol Richard bohatý, tak bol aj prefíkaný a krutý. Matku nútil ako recepčnú čistiť záchody a zvierací trus, aby získala plný plat.

Prostredie bolo tak nečestné a skazené, že mi matka nedovolila hľadať si prácu, takže som pomáhala okolo bytu. Ešte pred rokom udržovala Jakeyho a mňa na škole. Museli sme ale odísť, pretože školné sa na našej škole zvýšilo a ostatné školy boli ešte drahšie. To bola hlavná obeť, ale museli sme to urobiť.

Zaostávala som v štúdiu, pretože som stále ukončovala a nastupovala do rôznych škôl. Bola doba, kedy sme s bratom ani do školy nechodili. Malo to byť len na pár týždňov, ale niekedy sa to pretiahlo až na rok. Krížilo sa to s rôznymi situáciami, v ktorých sme sa ocitli. I keď mi bolo už sedemnásť, nemohla som sa dostať cez ôsmy ročník. Bolo to dosť trápne.

Posledné tri mesiace sme nemali na zaplatenie nájmu, takže tento mesiac bola čiastka, ktorú sme museli zaplatiť trojnásobná.
Matka trpela záchvatmi migrény a ja som v posledných dňoch premýšľala, ako hodlá zohnať tie peniaze. Prosila som ju, aby mi dovolila nájsť si prácu, ale ako vždy ma odmietla vypočuť. Chcela som, aby mi verila, že sa o seba dokážem postarať.

Jakey opartne držal tenisky, najskôr si ich prezrel a potom sa začal rozmachovať rukami okolo mami. ,,To muselo stáť veľa peňazí. To ste nemuseli."

,,Ale bolo to nutné. A my utrácame peniaze len za veci, kt. sú naozaj nevyhnutné," pritiskla mu pusu na čelo. ,,Lia, prečo nezaspievame všetko najlepšie k narodeninám tvojmu bratovi?"

Prikývla som a priniesla tortu, u ktorej som strávila celé ráno. Zapichla som trinásť sviečok do torty s čokoládovou polevou a zapálila ich. Začali sme spievať

_________________________

S mamou sme strávili zbytok večera v stiesnenej kuchyni umývaním riadov a pokúšali sme sa opraviť prasknuté trubice. Voda stále striekala všade navôkol. Už pred mesiacom sme hlásili problém so zariadením a napriek tomu s tým nikto nič neurobil. Nemali sme teda inú možnosť, než to opraviť sami, alebo sa s tým jednoducho vyrovnať.

,,Mami... som z toho unavená. Nechaj ma vziať prácu v potravinárstve cez ulicu. Je to tam celkom bezpečné," zkúšala som to, napriek tomu, že som presne vedela aké budú jej ďalšie slová.