Prebúdzam sa pokrčený a boľavý. Toto nebol spánok šípkovej Ruženky.
Bol som zase malý chlapec. Chlapec hrajúci sa v dychvyrážajúcej a veľkolepej záhrade. Čerešne práve kvitli a po 7 rokoch prišla Jar. Narodil som sa na začiatku najdlhšej Zimy čo naši dedkovia pamätajú. Nadišiel ten prekrásny moment a som spoznal čo je Jar. Užíval som si detských dní A práve vtedy som započul ten výkrik. Od fontány. Než som sa stihol otočiť tým smerom, prebudil som sa. Trvalo mi pár sekúnd kým som pochopil, že to bol iba sen.
Siahol som do batohu A vytiahol krabičku S DB23. Bol menší ako som si ho pamätal. Veľmi elegantný. Nasadil som si ho na ľavú ruku A zapol. V tej chvíli sa malo ukázať logo spoločnosti Samsung ale nezačalosa mi premietať nad predlaktie. Bol nefunkčný. Vyskúšal som ďalšie 4 . Márne. Všetky mali spálené obvody. Skvelé. Vtedy mi to docvaklo. Jeden jav by veľa veci vysvetlil. Už to začalo..
Ktosi O tom rozprával vo vysielaní. Bol to uznávaný teoretický fyzik a astronóm Stan Hanrickson.
Slnečná búrka! Vyzerá to tak že sa opäť nemýlil. Pozorovaniu A študovaniu správania hviezd a najmä tej našej sa venoval dlhé roky. Silná slnečná búrka by mohla spôsobiť vyradenie všetkej elektroniky.
Ale čo môj sarkofák? Na tom predsa display svietil. Síce, je pravda že miestnosť V ktorej som bol dlhé roky uložený je takmer celá z kovu. Aj generátor nemocnice to musel prežiť. Stačilo premýšľania. Potrebujem svetlo. Baterky neprichádzali V úvahu, tak som siahol po svietiacich stickoch. Pár som ich zlomil. Bolo to slabé svetlo ale lepšie ako tma.
Vyšiel som na ulicu A Mesiac svietil tk silno že mi tie tyčinky boli zbytočné. V klinike sa mi hodia. Rýchlim krokom som kráčal po temnej ulici. Zastavil som až pred dverami kliniky A nemohol som uveriť vlastným očiam. Stál predo mnou malý chlapec. V ruke držal batoh a na hlave mal čiernu čiapku Pittsburgh Penguins. Ten tím som miloval. Akonáhle ma uvidel utiekol mi Z obzoru.
Otvoril som dvere a pohľad mi skrížila krásna hnedovláska S tými najkrajšími očami aké som kedy videl. V ruke držala strieborný skalpel z chirurgickej ocele. A za ňou sa schovával malý tučniak.
-Kto si?- zakričala cez príjmaciu halu smerom ku mne. Bol som V nemom úžase že počujem hlas. A dokonca ženský!
-Volám sa Ed Storm .a v tejto budove som spal 13 rokov, kto si ty?-
-Som Elena. Musíme sa ponáhľať, nie je to tu bezpečné..-
