Ja Vlk, On Vlk [Prebieha korekcia]

Útek?

Z pohľadu Alexa...

Len tak tak som jej ušiel. Nechcel som aby vedela kto som. Utekal som ako mi sily stačili a narazil som na menšiu lúku a na jej začiatku pretekal potôčik.

Napil som sa a lahol som si. Ten žblnkot vody ma upokojil a pohltil natoľko, že som si ani nevšimol vlčice ktorá si lahla ku mne.

Zlakol som sa a uskočil. Keď som si uvedomil že má bielu farbu srsti postavil som sa, uši som čo najviac sklopil k hlave a chvost som zatiahol medzi nohy. Začal som cúvať a ešte aby toho nebolo málo ucítil som bratov. Nie sú skúsený a tak ich môže zabiť. Nebol by som nadšený. Sú moja jediná rodina. Začal som jemne vrčať aby robili to čo ja.

Pochopili to a vlčica si len vzdychla. Mali sme sa zozbierať do normálnej polohy a povedať mená. Keď som počul jej hlas hneď mi doplo kto to je. Chcel som ju olíznuť no potom som si vspomenul že je biela a tak som sa len poďakoval a uklonil.

Filip a Leo zasa nespolupracovali a tak som len zavrčal. Došli sme k téme rodina a ja som sa nechtene rozplakal keď som jej povedal že mám len ich. Filip pribehol a olízol mi slzu.

Rozhodol som sa že sa premením.

Premenil som sa a oboch bratov som zahrnul do objatia. Zara prišla s prepáč pohľadom a tak som ju pohladil. Leo a Filip jej ešte niečo povedali. Ja som to uzavrel.

"Filip domov." povedal som mu. Všetci traja sme sa jej poďakovali pohľadom a ja som zdrapil Filipa za srsť. "Tak poď." šepol som mu do ucha a Filip sa rozbehol. Skryl som sa do jeho srsti a za chvíľu sme boli doma.

"Ďakujem za odvoz Filip." povedal som mu keď sa premenil.

"Od kiaľ sa s ňou poznáš?" "Dnes som sa s ňou zrazil v škole a tak nejako som sa jej pozrel do očí a zistil že je vlk. Celú hodinu sme sa myšlienkami rozprávali. Potom som ušiel do lesa a odtiaľto to už viete. A len tak mimochodom. Keď ja začnem robiť nejaké gesto tak to prosím opakujte. Keby to nebola ona ste obaja mŕtvy."

Dokončil som svoje a začal som pociťovať hlad.

"Leo, Filip idem na lov idete so mnou alebo tu počkáte?" "Ak ti to nevadí tak ja zostanem tu." prehlásil Leo. Síce má len 12 vie sa o seba postarať. "Ja idem." povedal Filip. Vyšli sme zadom ale ja som cítil že niečo nie je ok.

'Cítiš to?' povedal Filip. 'Áno, ale poznám to.' uškrnul som sa a bežal som za vôňou.

Nemílil som sa. Stála tam Zara.

'Ahojte.' Filip na mňa zazrel ale ja som len mikol plecom. 'Ahoj.' 'A-ahoj. Ja som Filip.' povedal Filip ako dieťa. Priznávam aj ja som tak reagoval.

'Fajn Filip. Povedz niečo normálne.' vyzvala ho Zara. Iba som kývol na znak že môže.

"Volám sa Filip Black. Som prostredný z troch bratov. Patrím medzi čiernych vlkov."

Povedal potichi aby sme to počuli len mi.

'Stojte tu. Niečo cítim. A je to blízko.'

Z pohľadu Zary...

'Stojte tu. Niečo cítim. A je to blízko.' povedal Alex a išiel ma obísť. 'Ty stoj. To niečo je niekto. A ten niekto je môj brat Zack. Nič nám neurobí.' ach jaj. Že ja musím mať "ochranku."

"Zack. Vyjdi." povedala som normálnym hlasom. Na rodinu tak môžete prehovoriť.

'Toto je Zack. Zack toto sú Filip a Alex. Je ešte jeden ale ten neviem kde je.' 'Zavolám ho.' ponúkol sa Alex. 'Fajn.' 'Už ide.' 'Ďakujem.'