Love with Darkness /D.O'Brien/SK

Chapter 3•Innocent boy

So strachom pozerám z balkóna na ten les.Každú chvíľu rastú nové zárodky temnoty.Temnota v ňom je nekonečná.Ale najväčšia temnota je ukrytá v ňom.V Dylanovi.

Ufŕknem si z bylinkového čaju a stále pozerám na les.Je to fascinujúce.Mohla by som sa naň pozerať donekonečna.A koby má hypnotizoval.

,,Luke!Luke!Nebež tam!Stoj!Luke!"začujem nariekajúci a kričiaci hlas.Vybehnem z domu,aby som sa pozrela,čo sa deje.Jedna žena tu narieka,akoby zomierala.Potom si všimnem chlapca v čiernom,ako uteká do lesa.

Nie!Tam nesmie ísť!

Rozbehnem sa za ním.,,Nechoď!Zomrieš aj ty!"začujem nárek ženy,ale ja utekám ďalej.Len tak tak ho vidím,ako vstúpi do lesa.

Nie!Do riti!Musím ho zachrániť.Ja som prežila.Musí aj on.

Neviem prečo potrebujem zachraňovať život tupučkého tínedžera,ktorý neberie nič vážne,ale pripadá mi to správne.

,, Počkaj!"zakričím naňho a on sa obzrie.Zastaví sa a usmeje sa.Má tak šestnásť až sedemnásť.

Doutekám k nemu a on poviem:,,Vedel som to.Sú to len hlúppoviedky.Tento les je bezpečný."zasmeje sa.

Keby vedel,vyhýbal by sa tomuto lesu obkľukou.

,,Nieje!Bola som tu!Keby si videl tie veci!Je tu len smrť a temnota!Musíme ísť von!Rýchlo!"zakričím a on uteká predomnou cestou,akou sme išli.

Ale cesta tu už nieje,je to rázcestie.,,Veď som tadiaľto išiel."povie prekvapene.,,To ten les.Nenechá ťa uniknúť.."šepnem a uvedomím si,že sa musíme dostať k Dylanovi.Otočí sa na mňa vydeseným výrazom.,,Poďme do ľava."rieknem a on prikývne.

Utekáme,ako o život.Zastavím sa,pretože vidím chýbajúce sa stromy.

Áno,hýbajúce stromy.Pane Bože!

Nadrapujú sa za nami haluzami a majú pokrivené smrtonosné tváre.,,Čo to do riti je?!"zakričí chlapec.,,Neviem.Ani to nechcem vedieť."pregľgnem.,,Meno?"spýta sa.,,Teraz?!"odfrknem.,,Chcem vedieť,kto bol pri mne,keď zomriem.Luke."povie smutne.

,,Nezomrieš!Ani ja!Nezomrieme tu!To ti sľubujem!Holland!"zakričím a utekám preč od stromov.Stromy sú všade.Všade sú živé.

Ale hýbu sa pomaly.Ak by sme mali šťastie,mohli by sme sa pri nich prestrčiť.Uvažujem.

,,Luke.Tie stromy sa veľmi pomaly hýbu,takže so šťastím by sme sa mohli pri nich prestrčiť."poviem Lukovi  môj nápad.,,Zomrieme.Ja som to vedel."odpovie a chutí sa za čelo.,,Tak poďme na to!"zahlási a ja sa  falošne usmejem.

Nadýchnem sa a idem oproti tým stromom.Medzi dvomi strommi je diera,asi taká ako ja.Utekám ešte rýchlejšie a prestrčím sa cez tú dieru,keď má jeden strom poškriabe jeho ostrými haluzami do ruky,tak silno,že mi tečie prúd krvi a neskutočná bolesť mi pulzuje celým telom.Rana sčiernie a tečie mi čierna krv.

Čo do riti?!Čierna krv?!Musím ísy za Lukom!

Utekám za Lukom.Moje kroky sa mi zdajú každou sekundu ťažšie a ťažšie.Hlava sa mi začína útočiť a bolesť mi prekypuje v ruke stále rovnako.
Po pár minutách zastavíme.Mám pocit,že mi tá ruka ide odpadnúť.Sadnem si a skŕčam sa od bolesti.

,,Holl!Holl!Si v poriadku?Teda nie si,ale je to hrozne hrozné?"nervózne hovorí Luke a sadne si ku mne.

,,Je...je to v pohode."zaskučím.,, Nieje!A tečie ti čierna krv?!Čo to je?!"vykrikuje.,,Už ma to tak nebolí.To sa vyrieši.Poďme radšej."poviem milo a v sebe ukrývam neuveriteľnú bolesť.